Politik na knihe nezbohatne - okrem Zemana

Český expremiér Miloš Zeman môže vďaka svojej novej knihe zarobiť až štyri milióny českých korún. Získa ich, ak predá všetkých 200-tisíc kníh, na ktorých sa dohodli s vydavateľom. Zeman pre denník Právo povedal, že za jeden exemplár zinkasuje 20 korún, 80 percent z ceny.

Kniha Jak jsem se mýlil v politice ide na odbyt. Prvý týždeň po vyjdení sa v Českej republike predalo 59-tisíc výtlačkov a okamžite sa tlačilo ďalších 44-tisíc. Podľa predajcov na Slovensku sa kniha dobre predáva aj tu. Ide o kontroverzné politické pamäti, kde Zeman kritizuje mnoho politických krokov i politikov.

V počte predaných kníh tak môžu slovenskí politici Zemanovi iba závidieť. Knihu Bélu Bugára Žijem v tejto krajine, považovanú za jednu z najlepšie predávaných kníh politikov v roku 2004, si za prvé dva mesiace kúpilo 2646 ľudí. Knihu Prezident Ivan Gašparovič, najpredávanejšiu politickú knihu roka, si za prvý týždeň predaja kúpilo 1500 ľudí.

Rovnako je to s honorármi. Za doteraz najvyššie priznaný honorár je na Slovensku považovaných 500-tisíc korún, ktoré dostal za odbornú publikáciu v roku 2002 predseda Smeru Robert Fico, a napríklad Jozef Banáš dostal za poslednú vydanú knihu približne 30-tisíc korún.

Jozef Heriban, ktorý sa chystá vydať svoju tretiu knihu, hovorí: "Naši politici knihy nepíšu kvôli tomu, aby na nej zarobili. Ak knihu napíše politik, je to výhoda. Čitateľ sa o ňu bude zaujímať viac ako o knihu, ktorú vydá neznámy človek - aj napriek tomu, že môže byť dobrá."

Podľa vydavateľov to však na Slovensku vždy neplatí. Milan Bohunský z vydavateľstva Pištek povedal: "Predaj kníh politikov je individuálny. Závisí to od toho, či majú čo povedať ľuďom. Či nie sú iba pre úzku skupinu ľudí, či sú zrozumiteľné."

Lucia Lichá z vydavateľstva Ikar: "Slováci nie sú veľkými obdivovateľmi a ani čitateľmi politických kníh. Na študijné účely sa kupujú a čítajú knihy o politických teóriách a vývoji politických systémov, o politike ako takej. Ale vo všeobecnosti o tieto knihy nie je príliš veľký záujem."

Prečo teda slovenskí politici vydávajú knihy? Lichá: "Chcú vysvetliť svoje názory a postoje, vydať takzvané posolstvo. Chcú si posilniť imidž, meno, značku. A, samozrejme, je v tom vždy aj trochu exhibicionizmu a márnivosti. Trochu má na to vplyv aj aktuálna politická atmosféra."

Knihy marketingového charakteru, podobné knihe Mikuláša Dzurindu o jeho ceste po Slovensku, sa predávajú zle. Predaj je úspešnejší len vtedy, ak je kniha písaná v krajnej politickej situácii alebo v napätej atmosfére, ak je napísaná kontroverzným politikom či o kontroverznom politikovi.

Lichá to ilustruje predajom knihy Mariána Leška o Vladimírovi Mečiarovi. "Tá bola úžasne úspešná, lámala rekordy predajnosti. V tom čase bol Vladimír Mečiar kontroverznejší. To bol dobrý marketingový ťah. Ak by napísal Leško o Mečiarovi knihu teraz, pravdepodobne by nebola taká úspešná."

Priznáva, že o Zemanovu knihu, ktorý je takisto kontroverznou osobnosťou, je záujem po štyroch dňoch od príchodu na pulty "veľmi dobrý". To potvrdzuje aj Zuzana Golierová z kníhkupectva Artforum. Podľa predajcov je jedným z dôvodov úspechu pamätí aj to, že medzi čitateľmi je veľa slovenských politikov.

Vydavatelia hovoria, že ak sa politikovi podarí napísať dobrú knihu, je to správa, že je šikovný a inteligentný. (mt, hab, tasr)

slovenskí politici, ktorí píšu knihy

Mikuláš Dzurinda, Vladimír Mečiar, František Mikloško, Rudolf Schuster, Béla Bugár, Vladimír Palko, František Šebej, Peter Zajac, Ján Drgonec, Ivan Mikloš, Ivan Šimko, Tibor Šagát, Ivan Hudec, Pál Csáky, Peter Kresák, Rudolf Chmel, Brigita Schmögnerová, Jozef Heriban, Jozef Banáš, Robert Fico, Zdenka Kramplová, Július Binder, Peter Magvaši, Michal Kováč, a ďalší.