Brusel 19. marca (TASR) Už o niekoľko týždňov bude v Bruseli neďaleko európskych inštitúcií sídliť Slovenský dom. Otvorí ho 26. mája spoločne osem slovenských samosprávnych krajov.
Zastúpenie všetkých slovenských regiónov pod jednou strechou sa pripravovalo dva roky. Zatiaľ majú v Bruseli svojich predstaviteľov len Bratislavský, Košický a Prešovský kraj, od mája sa k nim pridajú Nitra, Banská Bystrica, Žilina, Trenčín a Trnava.
Slovenský dom bude sídliť na troch poschodiach administratívnej budovy na Avenue Cortenbergh 89 len kúsok od slovenského stáleho zastúpenia pri EÚ a európskych inštitúcií.
Regióny zo Slovenska obsadia v osemposchodovej budove tri podlažia na siedmom budú sídliť zástupcovia Bratislavy, Košíc a Prešova, ktorí už sú v Bruseli, druhé poschodie obsadia nováčikovia zo zvyšných piatich krajov a na ôsmom poschodí bude spoločné konferenčné centrum.
V zastúpení pod jednou strechou vidí trojica regiónov, ktoré už sú v Bruseli prítomné, najmä možnosť efektívnejšie pôsobiť a presadzovať záujmy, lepšie sa prezentovať a koordinovať aktivity v oblasti public relations.
Ľahšie by tiež malo byť aj sledovanie jednotlivých politík EÚ. Zatiaľ čo dnes musí každý zástupca regiónu sledovať všetko, v Slovenskom dome si jednotlivé oblasti fungovania EÚ rozdelíme a budeme sa vzájomne informovať, vysvetľuje šéfka prešovského zastúpenia v Bruseli Natália Tarasovová.
Koordinovať činnosť ôsmich zástupcov krajov bude spoločný komunikačný manažér Pavol Drlička. Mojou úlohou nebude riadiť, ale udržiavať vzájomnú spoluprácu a skôr kooridnovať. Budem teda skôr tajomníkom, povedal TASR Drlička.
Všetky aktivity súvisiace s otvorením Slovenského domu koordinuje Košický samosprávny kraj, ktorý uzavrel sedem dvojstranných dohôd s ostatnými krajmi. Otvorením spoločného domu nevzniká nový právny subjekt, každý región bude pôsobiť ako samostatná právna jednotka.
Počiatočné náklady vyčíslil šéf košického zastúpenia Marek Kolarčík na 3,5 milióna korún, teda necelých 440.000 na každý kraj. Táto suma by mala stačiť na úpravy priestorov budovy, kde treba prestavať niektoré priečky, vytvoriť infraštruktúru pre počítačovú sieť, zabezpečiť nábytok pre spoločné priestory, kopírovacie zariadenie a podobne.
Mesačné nájomné priestorov bude potom stáť každý kraj necelých 1000 eur, za spoločné služby (internet, telefóny, webstránka, upratovanie, tlač, plat spoločného manažéra) bude treba zaplatiť ďalších 600 eur. Za rok tak každý kraj zaplatí asi 19.200 eur.
Nie je to málo, ale zástupcovia krajov tvrdia, že stále je to jedna z lacnejších ciest. Bude to omnoho lacnejšie, ako keby sme mali mať každý vlastné zastúpenie. Menej nákladov a viac výhod, hovorí predstaviteľka Bratislavy Andrea Oel-Brettschneiderová.
Zástupcovia regiónov priznávajú, že lepšie, ako prenajímať kancelárie, by bolo kúpiť niektorú budovu v Bruseli, na to však dostatok finančných prostriedkov zatiaľ nemajú a preto prenájom priestorov sa javí ako najlepšie riešenie.
Na slávnostné otvorenie, ktoré sa uskutoční 26. mája v priestoroch Stáleho zastúpenia SR pri EÚ, prídu predsedovia všetkých ôsmich samosprávnych krajov a radi by medzi sebou privítali aj slovenského premiéra, ministrov a predstaviteľov EÚ.
Spoločné zastúpenie pod jednou strechou majú už v Bruseli napríklad holandské, fínske a maďarské regióny.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
