Deväť súrodencov: viac hláv, lásky a muziky

Pamätáte sa na rodinnú skupinu Kelly Family? Hudobne zdatní súrodenci z Írska sa spojili a vystupovali po svete. Hrali a spievali. Rovnako ako Jedruchovci. Deviati súrodenci z Bratislavy, ktorých nespája len súrodenecký vzťah, ale aj láska k muzike. Ako rodinná hudobná kapela vystupujú jedenásť rokov.

"Už keď sa deti narodili, začali spievať namiesto plaču. Niektorí ešte nevedeli rozprávať, ale hudbu už počúvali, reagovali na ňu pohybmi tela," spomína dnes matka Mária. "S manželom nám bolo veľmi skoro jasné, že majú blízko k muzike, hoci sme ich k nej nenútili. Všetko prišlo spontánne."

Profesionálnym hudobníkom je pritom len otec Milan. Vyštudoval konzervatórium, začínal v skupine Elán, neskôr hral v zahraničí. Na Slovensku by sa muzikou neuživil, hovorí. Dnes učí hru na dychové nástroje.

Matka Mária (57) je vyštudovaná lekárka. "Už v čase štúdia som si privyrábala ako sociálna sestra, pomáhajúca bezvládnym ľuďom v domácnosti. Potom som pracovala ako lekárka v Gelnici. Tu sme sa s Milanom (54) zoznámili." Zobrali sa v roku 1975.

Mladomanželská idylka však netrvala dlho. Mária vážne ochorela. Dostala sepsu, celkovú otravu krvi. Rok chodila z jednej nemocnice do druhej. Lekári jej nedávali takmer žiadnu nádej. Jednou z diagnóz bolo, že nikdy nebude mať deti. "Ja som však verila, že utrpenie pominie. Aj to, že sa vlastných detí dočkám."

Už v roku 1977 sa jej narodil prvý syn. Tomáš. Vtedy vymenila kariéru lekárky za rodinu.

"Od tohto roku som len rodila. Keďže som odmietla liečbu, v ktorej bola podmienkou interrupcia, zobrali mi materský príspevok a zrušili mi invalidný dôchodok. Vôbec však neľutujem štyri roky, ktoré som prežila s nepochopením lekárov." Materské príspevky jej priznali až po piatom dieťati.

"Každý pôrod mi pomáhal, môj zdravotný stav sa len zlepšoval." Dnes je ich detí deväť. Tomáš, Lucia, Mária, Matúš, Ruth, Petra, Alexandra, Deborah a Filip. Medzi najstarším Tomášom (27) a najmladším Filipom (12) je 15-ročný rozdiel.

"Každý z nich študoval prvý aj druhý stupeň základnej umeleckej školy, každý hrá na niekoľkých hudobných nástrojoch. Už keď som ich vychovávala a otec zarábal peniaze hrou v zahraničí, hovorila, som im, že ak ho chcú nasledovať, musia byť minimálne takí dobrí ako on," hovorí Mária Jendruchová.

Hrajú na husliach, gitare, akustickej gitare, na trúbke, klarinete, zobcovej flaute, na fujare, saxofóne, na klavíri i na bicích nástrojoch. Spievajú v angličtine, nemčine, taliančine, v češtine. Vystupovali v Nemecku, v Rakúsku, Nórsku, Švajčiarsku, Holandsku, Čechách, Poľsku, ale aj v Austrálii a v Spojených štátoch amerických.

Majú to ako koníček. Aj keď sú občas dni, keď by radšej zostali doma, potom, ako sa postavia pred ľudí, únava opadne. Jedna z Jendruchovcov, Ruth (22) hovorí: "Ľudia cítia, že hráme a spievame s radosťou a láskou."

Sama priznáva, že keď bola menšia, trochu závidela iným deťom, že ich je menej ako deväť. "Pýtali sme sa maminy, prečo je nás tak veľa. Ona vždy odpovedala otázkou - že ktorého z nás by mala dať do detského domova."

Čaro ich rodiny pochopili deti neskôr. Vždy majú za kým ísť so žiadosťou o pomoc, vždy sa majú s kým porozprávať. Ruth: "Kde je viac hláv, je viac rozumu a aj viac lásky."