Ženeva 1. januára (TASR) - Higgsov bozón, ktorý predpovedá štandardný model fyziky elementárnych častíc, možno neexistuje. K tomuto neradostnému záveru dospeli podľa internetového vydania časopisu New Scientist vedci z Európskeho strediska jadrového výskumu (CERN) pri Ženeve po rozsiahlej analýze výsledkov experimentov z piatich rokov.
Vedci dúfali, že Higgsov bozón sa im podarí vyrobiť zrážkami elektrónov a pozitrónov - antičastíc elektrónov. Neexistencia tohto bozónu by mohla spochybniť štandardný model fyziky elementárnych častíc.
Dôkazy existencie Higgsovho bozónu hľadal medzinárodný tím fyzikov v desiatkach pokusov celých päť rokov. Vedci pracovali s urýchľovačom LEP (Large Electron Positron Collider), v ktorom proti sebe vystreľovali elektróny a pozitróny s vysokou energiou. Pri takýchto zrážkach sa uvoľnia energie do 115 GeV (gigaelektrónvoltov), čo malo stačiť na vznik Higgsovho bozónu. Ten podľa teórií vznikná pri energii 80 GeV. No nestalo sa tak.
Podľa Steva Reucrofta z Northeastern University v USA je existencia Higgsovho bozónu po sérii neúspešných pokusov veľmi nepravdepodobná.
Hoci štandardný model vysvetľuje celý rad fenoménov jadrovej fyziky a fyziky častíc, nehovorí nič o hmote elementárnych častíc. Fyzik Peter Higgs z univerzity v Edinburghu preto v 60. rokoch postuloval univerzálne pole, ktoré preniká celým priestorom a elementárnym časticiam - najmenším hmotným objektom, ktoré sú schopné aspoň na určitú dobu samostatne existovať - dáva ich hmotu. Toto pole dostalo názov Higgsovo pole.
Elementárne častice s poľom interagujú prostredníctvom Higgsových bozónov. V tých časoch však nebolo možné vyrobiť energiu 80 GeV, pri ktorej mali tieto častice existovať.
Súčasné najmodernejšie urýchľovače dokážu časticiam dodať energiu viac ako 100 GeV. Vedci sú preto sklamaní, že Higgsov bozón stále nenašli. Nové nádeje vkladajú do zariadenia Large Hadron Collider, ktoré v roku 2007 sprevádzkujú v CERN.
