San Diego 1. januára (TASR) - Chladnokrvným klamárom, ktorí podviedli doterajšie detektory lži, snímajúce krvný tlak a zmeny na koži, pravdepodobne odzvonilo.
Americkí neurológovia totiž zistili, že keď človek klame, svoju aktivitu zvýši niekoľko oblastí mozgu, ktoré sa riadia pozornosť a samokontrolu. Táto aktivita sa nedá potlačiť ani dlhodobým nacvičovaním. Informovali o tom na kongrese Society for Neuroscience v San Diegu.
Daniel Langleben a jeho kolegovia z Pennsylvánskej univerzity uskutočnili nasledujúci pokus: Dobrovoľníkom dali obálky s rovnakou hracou kartou - pikovou päťkou. Títo si mali kartu zapamätať a nikomu nepovedať, o akú ide.
Počítač potom dobrovoľníkom ukázal sériu kariet a pri každej sa ich spýtal, či je to tá, ktorú mali v obálke. Probandi mali nakázané, že ak na monitore uvidia pikovú päťku, majú klamať.
Počas tohto "výsluchu" sa merala mozgová aktivita účastníkov pokusu. Záznamy ukázali, že klamanie aktivovalo oblasti prefrontálneho a premotorického kortexu a tiež región Gyrus cynguli. Tieto časti mozgu sú zodpovedné za kognitívne procesy, napríklad pozornosť a robenie úsudku, ako aj miernenie individuálnych reakcií na podnety.
Podľa Langlebena je možné úprimnosť považovať za normálny stav mozgu. Klamanie si vyžaduje zvýšenú mozgovú aktivitu v oblastiach, ktoré zodpovedajú za miernenie a kontrolu. "Výsledky naznačujú, že magnetická rezonančná tomografia predstihuje súčasné detektory lži," povedal Langleben.
Kým sa však nová technológia dostane do praxe, uplynie ešte veľa času. Vedci chcú uskutočniť ďalšie štúdie s ľuďmi rôznych národností, aby si vytvorili široký základ na porovnávanie. Odhliadnuc od toho je pochopenie klamania zaujímavé aj pre psychoterapeutov.
