Brusel 13. marca (TASR) Chorvátsko malo vo štvrtok 17. marca začať prístupové rokovania s Európskou úniou. Štart rozhovorov, na ktorých konci by krajinu čakal vstup do dnes 25-členného bloku, však bude s najväčšou pravdepodobnosťou odložený kvôli jedinému človeku.
Podmienkou pre začatie rokovaní je totiž plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a jeho hlavná prokurátorka Carla del Ponte odmieta hovoriť o plnej spolupráci, pokiaľ v Haagu nebude posledný chorvátsky obvinený generál Ante Gotovina.
Štvrtkové rokovanie veľvyslancov členských krajín EÚ ukázalo, že väčšina sa stotožňuje s názorom del Ponte. Najtvrdšie sa proti začiatku rokovaní vyjadrovali podľa diplomatov Británia, Holandsko a Švédsko, proti sú však aj Dánsko, Fínsko, Nemecko či Francúzsko.
Na druhej strane je malá skupina krajín Slovensko, Rakúsko, Maďarsko a Slovinsko, ktoré štart rozhovorov so Záhrebom v pôvodnom termíne stále podporujú. K tomu však treba súhlas všetkých 25 štátov.
Zatiaľ sa nepodarilo nájsť dohodu v tejto otázke, čo znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa nepodarí otvoriť prístupové rokovania 17. marca, otvorene priznáva slovenský veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič.
Ako dodáva, Slovensko patrí do tej skupiny krajín, ktorá veľmi silne podporuje chorvátske ambície začať rokovania už v tomto dátume.
Ani takáto silná podpora štyroch krajín nebude Záhrebu stačiť, ak do 17. marca Gotovinu nenájde, nezatkne a nevydá do Haagu. Ak by sa tak stalo, únia je po technickej stránke pripravená rozhovory okamžite začať.
Stále sa môžeme dočkať nejakého prekvapenia, nevylučuje luxemburský diplomat, ktorého krajina teraz predsedá EÚ. Luxemburský minister zahraničia by mal v pondelok ešte raz hovoriť s del Ponte, tá však zatiaľ dáva jasne najavo, že nemá najmenší dôvod meniť negatívne hodnotenie Chorvátska.
K téme prípadného začiatku rokovaní sa v utorok vrátia veľvyslanci, konečné rozhodnutie prijmú v stredu ministri zahraničných vecí EÚ.
Predsedníctvo pripravuje návrh, ktorý by podľa diplomatov mohol obsahovať nový termín, do ktorého musí Chorvátsko splniť podmienku plnej spolupráce s ICTY, bez stanovenia dátumu rokovaní. Údajne by mohlo ísť o október. Iné zdroje však nevylučujú, že rozhodnutie bude obsahovať nový termín začiatku rokovaní stanovený na jún.
S túpenci Chorvátska nechápu, prečo únia odkladá začiatok rokovaní s krajinou, ktorá urobila množstvo reforiem a splnila 625 zo 626 požiadaviek ICTY a na druhej strane v októbri začína rozhovory s Tureckom, ktoré minulý víkend úniu šokovalo zábermi z demonštrácie, kde polícia bila ženy a deti.
Stúpenci politiky EÚ však vysvetľujú, že Brusel nemôže poľaviť z požiadavky plnej spolupráce s ICTY, pretože by to vyslalo zlý signál ďalším krajinám regiónu, ktoré musia tiež do Haagu vydávať svojich obvinených.
Aj keď sa samotné politické rokovania s Chorvátskom vo štvrtok zrejme nezačnú, zdroje Európskej komisie ubezpečujú, že na technickej úrovni prebieha všetko, čo treba a začne sa tzv. screening chorvátskej legislatívy, teda jej porovnávanie s právnymi normami EÚ, by sa stanovili oblasti ďalšieho vyjednávania.
