FOTO – TASR
Jedni hovoria, že Silvester neoslavujú, pretože je hlúposť oslavovať fakt, že sú o rok starší.
Druhí si atmosféru tohto dňa vychutnávajú.
Tretí oslavujú tak, ako by oslavovali každý voľný deň.
A ďalší – tí aspoň spomínajú.
Trebárs aj na to, ako si 31. decembra 1992 pripíjali šampanským na začiatok nového roka už o 22. hodine – vtedy bola totiž polnoc v Moskve a tí podaktorí mali vtedy pocit, že rozdelením ČSFR sa naša krajina k tej Moskve míľovým krokom priblížila.
Ktorý Silvester teda najviac utkvel v pamäti podaktorých známych Slovákov?
JOZEF STANK, minister obrany: „Šesťdesiaty ôsmy rok. Mám to zafixované ako celok, nemám z toho vybratý detail, ale to bol najsilnejší Silvester v mojom živote. Jeden úžasný zážitok. Silvester, 31. december 1968. Ktorý bol ešte taký ako to obdobie pred augustom, ale už tam bolo vidieť smútok. Šesťdesiate roky boli vôbec pre umelcov veľmi vďačné, tvorivé, a to, čo sa odohralo v 68. roku vrátane augusta, a ako na to potom televízni umelci reagovali, to bolo čosi! Ten program som vyslovene prežíval. Bolo to niečo podobné ako hokej, keď dal Golonka svoj známy gól. A rok 1992? Rozdelenie republiky? Mal som názor, že Slovensko nebolo na tento krok pripravené. Bolo potrebné to riešiť, videl som to veľmi výrazne pri pomlčkovej vojne, ale riešenie, ktoré bolo prijaté v roku 1992 sa mi nezdalo pre Slovensko výhodné. A myslím, že keby to nebol chcel silnejší, bohatší, informovanejší a väčší partner, nebolo by sa to stalo.“
JÁN ČARNOGURSKÝ, minister spravodlivosti: „Za výnimočný považujem Silvester v roku 1968. Ten som oslavoval so svojou terajšou manželkou v Hradnej vinárni v Bratislave. Bolo to na záver roku, v ktorom nás okupovali armády Varšavskej zmluvy. O polnoci prepukli v celej vinárni spontánne protesty proti okupácii.“
IVAN ŠIMKO, minister vnútra: „Určite najvýnimočnejší Silvester, ale ten si nepamätám, bol ten, keď som prichádzal na svet. Narodil som sa až na druhý deň, cez deň. Výnimočný bol hádam pre mňa Silvester, ktorý som prežil na vojne, keď došlo k absolútnej kalamite, teplota klesla asi o dvadsať stupňov, a niektorí vojaci nám pripravili pomerne krušné chvíle, lebo sa trochu potúžili a celú noc sme museli nastupovať na nástup, na buzerplac. Na prelome 31. decembra 1992 a 1. januára 1993 som mal tridsaťosem rokov. Pozeral som vystúpenia na námestí SNP v Bratislave v televízii, vystupovali myslím páni Kováč a Mečiar, pamätám si len pocit očakávania, čo bude. Myslím si, že mnohé obavy, ktoré sme v tom čase mali, sa ukázali ako neopodstatnené a skôr si po tých rokoch myslím, že ten vývoj týmto smerom bol nevyhnutný a že sme jednoducho potrebovali zažiť aj pocit, skúsenosť z vlastného spravovania štátu. Niekedy za tú skúsenosť možno trochu platíme, ale to je potrebné, a možno práve s touto skúsenosťou budeme raz v EÚ ako národ, ktorý zažil to, čo aj iné národy.“
MIRO NOGA, herec: „Silvestre bývajú také, aké si ich urobíme. Veselé sú v dobrej partii ľudí, s ktorými som rád. Skôr si však spomínam na najsmutnejší Silvester počas rozdeľovania Česko-Slovenska. Boli sme so Števom Skrúcaným, s jeho manželkou a deťmi na lyžovačke na Chopku. Bol som veľmi smutný a rozdelenie republiky mi prišlo tak ľúto, až som prestal fajčiť. Bol to taký vnútorný protest a potom som tri roky nefajčil.“
PETER BRŇÁK, poslanec, HZDS: „Silvester zvyčajne trávim v kruhu rodiny, neuznávam ani prílišné oslavy tohto prechodu v širšom kolektíve alebo mimo domova. Spomínam si na celkom peknú atmosféru v roku 1993, spojenú so vznikom štátu, vtedy sme boli aj s priateľmi v uliciach. Ale odvtedy som dôsledne papučový.“
ÁRPÁD DUKA-ZÓLYOMI, poslanec, SMK: „S celou rodinou radi spomíname na Silvestre, ktoré sme prežívali trinásť rokov v Rusku. Čistý sneh, mínus dvadsať stupňov. Rusi dokázali fantasticky pripraviť posledný deň v roku. Štrngali sme si o polnoci ruského času a potom ešte raz o polnoci stredoeurópskeho času, ktorým sa riadilo Československo. Chodili sme do ulíc, bolo tam veľmi živo, bláznili sme sa všetci, dospelí ako deti.“
MAGDA PAVELEKOVÁ, herečka: „Na Malorke. Španieli oslavujú príchod Nového roka s takým revom, že nebolo počuť ani muziku a už vôbec sa nedalo tancovať. Oni sa neskutočne dokážu tešiť zo života. Ja som sa dostala do podobnej eufórie a revala som s nimi. Oslava trvala až do neskorého rána.“
MILAN KŇAŽKO, minister kultúry: „Už dlhý čas je pre mňa Silvester deň ako každý iný. Nepripisujem mu žiadnu mágiu, ani sa naň mimoriadne nepripravujem, ani neteším. Dvanásť hodín o polnoci mi nič nehovorí, len to, že je o deň viac. Keď som bol mladý, myslel som si – aký bude ten Silvester roku 2000 úžasný. Keď som mal tých šestnásť alebo dvadsaťpäť, Silvester bol trojdňový žúr. Teraz sa výrazné hrany tohto sviatku tak obrúsili, že pokojne trávim Silvestre úplne všedne, tak ako každý deň. Takže nemám šťastné ani smutné Silvestre – ale šťastné, respektíve veselé, alebo smutné dni.“
ADY HAJDU, herec: „Najsmutnejší Silvester som prežil ako dieťa, keď som musel so zápalom slepého čreva ležať v nemocnici. Čítal som knižku od Ruda Morica Oktávia ide stovkou a musel som ju tam nechať. To ma zobralo úplne. Tridsiateho decembra a prvého januára mi je vždy veselo, ale na Silvestra bývam smutný. Neviem sa naprogramovať na radosť.“
JÚLIUS BROCKA, poslanec, KDH: „Minulý rok bol výnimočný Silvester. Strávil som ho v Ríme, so svojou manželkou. Končil jubilejný rok, ktorý sa v katolíckej cirkvi oslavuje každých dvadsaťpäť rokov – a práve na prelome tisícročí, predstavte si to obrovské šťastie. Večerali sme v čínskej reštaurácii a o pol noci sme boli na Námestí sv. Petra, s tisíckami ďalších ľudí. Bol to veľmi silný zážitok. Každého ďalšieho Silvestra strávime s rodinou tak ako všetky minulé, čo som ženatý – doma.“
STANO DANČIAK, herec: „Veselých Silvestrov bolo veľmi veľa. Často som mal predstavenia, ale aj tie boli veselé. Smutno mi bolo vtedy, keď mi pred Vianocami zomrela mama, ale taký je život. Posledné roky oslavujem Silvestra v divadle. Je to príjemné, nemusíte prepínať žiadne kanály, hľadať, kto vás zabaví. Ste v dôstojnom prostredí, po predstavení si štrngnete so šampanským s kolegami a idete domov. O chvíľu je polnoc a úplne triezvy idete spať. Nenudíte sa, neprežierate – ja už som z divočín vyrástol.“
ĽUBOMÍR ANDRASSY, poslanec, SDĽ: „Tri roky za sebou som strávil Silvestra na námestí v Spišskej Novej Vsi s dobrou partiou mojich kamarátov a predpokladám, že tento rok to nebude iné. Možno zmeníme iba námestie a presunieme sa do Bardejova, kde sa mi veľmi páči. Jeden z najlepších Silvestrov som zažil ešte tak pred ôsmimi rokmi, keď som študoval na vysokej škole. V tom čase som často hrával ako diskdžokej, raz aj na Silvestra – pre uzavretú spoločnosť. Začali sme vtedy 31.decembra o ôsmej ráno a išli sme v kuse do desiatej večer druhého dňa. To bol najdlhší, najkrajší a najlepší Silvester, aký som doteraz zažil.“
ANKA ŠIŠKOVÁ, herečka: „Najveselší zážitok spojený so Silvestrom sa viaže k Bošáci, kde sme boli asi dvadsiati na chalupe Aleša Votavu. Bolo to úžasné, vo vedľajšej chalupe mali zabíjačku a o mojom manželovi, Jurajovi Nvotovi, ktorý vie veľmi rýchlo krájať cibuľu, si všetci mysleli, že je kuchár. Aleš nás vodil po bošáckych páleniciach, varili sme kapustnicu a bola tam obrovská sranda.“
OĽGA KELTOŠOVÁ, poslankyňa, HZDS: „Na Silvester roku 2000 budem dlho spomínať, zrejme do konca svojho života. Vtedy som na otázku, aké je moje najväčšie prianie pri vstupe do nového milénia, odpovedala, že zrejme vypíšem cieľovú prémiu na prvého vnuka alebo vnučku, pretože chcem byť konečne babičkou. Ako som sa dozvedela, tak tou babičkou naozaj budem na jar budúceho roku, a dokonca budeme mať dvojičky. Aj prelom rokov 1992–1993 bol zaujímavý. Celá vláda sme ho prežili na námestí pri vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky. Mám z toho aj jeden – neviem, či veselý – zážitok. Keď sme sa už vracali do autobusu, pretože nás tam priviezli, davy šaleli, striekalo šampanské a ja som mala na sebe pekný slovenský kožuch farby bielej kávy. Čo čert nechcel, mňa obliali červeným šampanským, takže mám po kožuchu. Ale mám peknú spomienku.“
FRANTIŠEK ŠEBEJ, poslanec, OKS: „Pamätám si veľa významných Silvestrov v mojom živote, ale nie všetky považujem za svetlé a šťastné. Najhorší bol na prelome rokov 1992–1993, bol som deprimovaný a smutný.“
MARIÁN ZEDNIKOVIČ, herec: „Najsmutnejší som bol, keď som veľmi túžil po láske a to dievča ma nechcelo. No a najkrajšie bolo, keď ma to isté dievča po niekoľkých rokoch už chcelo.“
Autor: rom, jk, dam
