Londýn 11. marca (TASR) - Britskí vedci našli dôkazy, že epidémie, ktoré sužovali ľudstvo v stredoveku, mohli podporiť aj vznik prirodzenej imunity voči vírusu HIV.
Christopher Duncan a jeho kolegovia z univerzity v Oxforde prišli k záveru, že takzvaná "čierna smrť" nebola morom, vyvolaným baktériou Yersinia pestis, ale istým druhom hemoragickej horúčky, podobnej napríklad ebole, a prenášala sa vírusom. Určitá génová mutácia, ktorá sa v priebehu stáročí zakódovala v bunkách imunitného systému, chránila niekoľkých ľudí pred nákazou v stredoveku a dnes ich dokáže ochrániť pred nákazou vírusom HIV, vyvolávajúcim smrteľný AIDS. Ľudia, ktorí prežili epidémie čiernej smrti v stredoveku, odovzdali svoj ochranný gén s označením CCR35delta32 budúcim generáciám.
Duncan a jeho kolegovia tvrdia, že spomínaný gén, ktorý sa nachádza na povrchu tzv. T-buniek, zabraňuje preniknutiu vírusu HIV dovnútra bunky a jeho následnému rozmnoženiu. Túto mutáciu má dnes vo svojej genetickej výbave každý desiaty Severoeurópan, kým v stredoveku mal túto mutáciu len jeden z 20.000 ľudí.
Pomocou počítačovej stimulácie vedci taktiež dokázali, že hromadnú zmenu génov vyvolali opätovné prepuknutia epidémií vírusového ochorenia, ktoré ľudia označovali ako mor. Ochorenie sužovalo Európu najviac v rokoch 1350-1670. Prežili len najodolnejší jedinci, ktorí už mali v imunitnom systéme spomínaný ochranný gén.
Vedci z Oxfordu vysvetlili aj skutočnosť, prečo sa gén CCR35delta32 vyskytuje častejšie u obyvateľov severnej Európy ako u obyvateľov v ostatných častiach starého kontinentu. Po osudových epidémiách hemoragická horúčka nezmizla úplne, ale sa až do roku 1800 vyskytovala opakovane vo Švédsku, Dánsku, Rusku, Poľsku i Maďarsku.