Augustín Vavruš (v strede) robil správcu na Trenčianskom hrade 33 sezón. FOTO - ĽUBOŠ KOSTELANSKÝ |
Dlhšie ako Matúš Čák Trenčiansky žije na hrade v Trenčíne Augustín Vavruš. Zatiaľ čo Čák na trenčianskej skale panoval 25 rokov, Vavruš tu vo funkcii správcu prežil 33 sezón.
Na hrad ho v roku 1971 preradili zo Zamarovského kaštieľa. Nebol tým rozhodnutím nadšený. Najskôr chcel odmietnuť.
Bol reštaurátorom historického nábytku, drevu sa vyučil a vždy mal k nemu najbližšie. Funkcia vedúceho či údržbára ho nelákala. Dúfal, že sa mu podarí zriadiť si na hrade dielňu a opravovať nábytok.
Nestalo sa tak. Roboty bolo čoraz viac, na záľuby nezostával čas. "Keď som nastupoval, boli sme len traja. Dnes je tu zamestnaných 28 ľudí. Vtedy bolo vstupné jednu korunu pre dospelých a 50 halierov pre deti, dnes deti platia 40 a dospelí 80 korún."
Po celý čas vo funkcii správcu sa Vavruš neprestal učiť. Vyštudovaný drevár priam hltal architektúru, archeológiu, históriu. Vstávať zvykol o štvrtej ráno a jeho pracovný deň sa nekončil pred desiatou večer.
Trenčiansky hrad bol pri jeho nástupe zrúcaninou, generálna rekonštrukcia ho ešte len čakala.
S kolegami opravili Matúšovu vežu, Zápoľského, Ľudovítov i Barborin palác. Stali sa z nich výstavné priestory porovnateľné s poprednými slovenskými galériami a múzeami.
"Treba ešte dobudovať dolný hrad, mal by vzniknúť servis. Reštaurácia, ubytovacie priestory, sobášna sieť, kongresová sála, nová prístupová cesta a lanovka. Hrad by mal žiť vo dne, no i v noci."
Svojmu nástupcovi preto bývalý správca radí, aby žil tak ako on - na hrade. Len vtedy človek postrehne všetko dôležité.
"Ako posledné som mu dal urobiť nové zatepľovanie." Pri rozpálenom radiátore aj Vavruš zapálene hovorí: "A mal by mať rád ľudí. Mal by pochopiť, že tu na hrade nie sme ich pánmi, ale im iba slúžime."
Jeho, Vavrušovým staronovým sídlom sa stal kaštieľ poniže, v Zamarovciach. Ten, v ktorom začínal.
Už dnes má smelé plány do práce. "Moja žena tvrdí, že ich mám na 350 rokov. Ja jej na to vravím, že vezmem 350 ľudí a spravím to za rok," smeje sa nový kastelán.
Autor: ĽUBOŠ KOSTELANSKÝ