Priština 8. marca (TASR) - Kosovský premiér Ramush Haradinaj, ktorý dnes odstúpil z funkcie, aby pred haagskym tribunálom čelil žalobe z vojnových zločinov, bol počas boja kosovskoalbánskych separatistov proti srbským silám považovaný za jedného z najkrutejších členov Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK).
Po konflikte z rokov 1998-99 skončil na strane víťazov, keďže na stranu rebelov sa postavila NATO, ktorá na jar 1999 počas 78 dní bombardovala vtedajšiu Juhosláviu, a to s pomocou členov UCK, ktorí - vybavení alianciou dodanými satelitnými telefónmi - navádzali lietadlá na ciele.
Haradinaj, ktorý svojho času vyvádzal v nočných kluboch vo Švajčiarsku, pozoruhodným spôsobom prišiel k moci koncom roku 2004, keď sa vo veku 36 rokov stal premiérom Kosova, OSN spravovanej juhosrbskej provincii, kde sa tento rok očakáva otvorenie rokovaní o konečnom štatúte.
Vyhlásil dokonca, že chce byť premiérom nezávislého Kosova, čím si na svoju stranu západných diplomatov nenaklonil.
Podrobnosti žaloby zatiaľ nie sú dostupné. Predpokladá sa však, že Haradinaj čelí obvineniam kvôli únosom a vraždám desiatok srbských civilistov a albánskych "kolaborantov" s Belehradom.
Haradinaj je najvyššie postavený veliteľ UCK, ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obžaloval. Napriek tomu, že niektorí ho považujú za hrdinu, jeho pád do nemilosti nie je až taký prekvapujúci.
Po absolvovaní vojenskej služby v juhoslovanskej armáde mladý Haradinaj strávil väčšinu 90. rokov tým, že sa pretĺkal rôznymi prácami, kým sa nevrátil do Kosova, kde velil západnému krídlu UCK.
Jeho zóna bola dejiskom jedných z najhorších stretov s bezpečnostnými silami vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Haradinaj si získal povesť divokého a nemilosrdného vodcu.
Podľa diplomatov bol mladý bojovník kľúčovým spolupracovníkom NATO počas náletov a jedným z viacerých povstaleckých veliteľov, ktorým poskytli satelitné telefóny, aby pomohli pri koordinácii útokov.
Po skončení vojny sa dal Haradinaj na politiku, nedarilo sa mu však zbaviť imidžu tvrdého muža.
V máji 2000 sa pobil s ruskými vojakmi mierovej jednotky KFOR, po ktorej mu zostal "monokel". O pár mesiacov neskôr bol zranený pri nočnej prestrelke neďaleko mesta, kde žil.
Ďalší úder prišiel v roku 2002, keď medzinárodní sudcovia kosovského súdu uznali jeho brata vinným z vojnových zločinov. Dvaja ďalší Haradinajovi bratia boli zabití počas vojny.
Oblečený v tmavomodrých oblekoch a s okuliarmi s kovovým rámom si Haradinaj vypestoval silnú lojalitu v rodnom západnom Kosove. Jeho politická strana Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK) však získala v parlamente len pár kresiel a Západ ho považoval za nepredvídateľnú a marginálnu postavu.
O to prekvapujúcejšie bolo jeho rozhodnutie vytvoriť po voľbách z októbra 2004 koalíciu s Demokratickým zväzom Kosova (LDK) prezidenta Ibrahima Rugovu, ktorý začiatkom 90. rokov spustil nenásilnú kampaň proti prítomnosti Belehradu v Kosove. Dohoda odsunula na vedľajšiu koľaj bývalého politického lídra UCK Hashima Thaciho, lídra Demokratickej strany Kosova (PDK), druhého najsilnejšieho subjektu v provincii.
Haradinaj sa stal premiérom začiatkom decembra, pár týždňov po tom, ako ho v Prištine dvakrát vypočuli vyšetrovatelia ICTY, čo vyvolalo špekulácie o pripravovanom vznesení žaloby. Európska únia svoje obavy vyjadrila slovami, že Haradinaj nemusí byť "najvhodnejším" premiérom.
Mnohí z bývalého tábora UCK Haradinaja obvinili zo zrady, keďže sa spojil s Rugovom, ktorým pohŕdajú, lebo nikdy nepodporil ozbrojené povstanie.
Vymenovanie Haradinaja za premiéra vyvolalo pobúrenie aj v Srbsku, kde proti nemu v súvislosti s kosovským konfliktom vzniesli 108 žalôb.
Počas prvých týždňov na poste premiéra však Haradinaj urobil dobrý dojem ústretovými vyjadreniami voči srbskej menšine v Kosove. Dokonca sa dištancoval od minulej iniciatívy za jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova.
V decembri 2004 Haradinaj v rozhovore pre agentúru Reuters vyhlásil, že vyšetrovanie ICTY bolo založené na "srbských výmysloch" a sľúbil nezávislosť Kosova do roku 2006.
1 ari pel
