Záhreb 8. marca (TASR) - Carla del Ponte sa zdá byť presvedčená: "Keď chce Chorvátsko zatknúť Anteho Gotovinu, môže tak urobiť," citujú hlavnú prokurátorku haagskeho tribunálu OSN chorvátske médiá. Postoj del Ponte je pri tom kľúčový pre rozhodnutie EÚ, či začne s Chorvátskom prístupové rokovania v podmienečne stanovenom termíne, 17. marca.
Keďže tento termín je čoraz nepravdepodobnejší - lídri únie na decembrovom summite ako podmienku stanovili, že Záhreb dovtedy zatkne a vydá Haagom obžalovaného generála Gotovinu -, špekulujú chorvátske médiá o troch možných scenároch ďalšieho vývoja, konštatuje v analýze agentúra rakúska agentúra APA: Začiatok podľa plánov, odklad na jún, alebo odsunutie na neurčito.
Prvá možnosť je najmenej pravdepodobná, súdia denníky Večernji list a Vjesnik. Ministri zahraničných vecí EÚ by síce mohli dať pre otvorenie rokovaní zelenú 16. marca aj bez vydania Gotovinu, na takomto postupe údajne však trvajú len Maďarsko a Slovensko. "Z diplomatických zdrojov zaznelo, že Česko a Rakúsko odstúpili od bezpodmienečnej podpory Záhrebu," píše Vjesnik.
Málo dôvodov pre optimizmus dávajú aj nedávne vyhlásenia komisára pre rozširovanie EÚ Olliho Rehna. Ten mal povedať, že síce verí chorvátskej vláde, ale nie v to, že kabinet má dobrú spoluprácu s tajnými službami.
Okrem toho dali Veľká Británia, Holandsko a škandinávske krajiny ešte v minulosti jasne najavo, že od Chorvátska očakávajú silnejšiu angažovanosť pri riešení prípadu Gotovina. Za ideového lídra tejto skupiny je považovaná Británia. Fínsko, Švédsko alebo Dánsko by sa pridali, keďže otázka ľudských práv v juhovýchodnej Európe im leží na srdci.
Keďže Británia v druhej polovici roku predsedá EÚ, v Chorvátsku dúfajú, že na rad príde "variant dva", ktorý by znamenal odklad prístupových rokovaní na jún. Medzičasom by mohol Záhreb predložiť dodatočné dôkazy o úniou požadovanej "plnej spolupráci" s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). S týmto cieľom by mohla chorvátska vláda akceptovať aj osobitnú komisiu EÚ, ktorá by dozerala na pátranie po Gotovinovi.
V júni bude únii predsedať ešte Luxembursko, od čoho si Záhreb sľubuje viac šancí na neskorý "happy end". EÚ však prejavuje málo porozumenia pre argumenty chorvátskych lídrov, premiéra Iva Sanadera a prezidenta Stipeho Mesiča. Tí - ako aj najvýznamnejšie opozičné strany - tvrdia, že odklad prístupových rokovaní povedie k nárastu euroskepticizmu a vplyvu nacionalistických síl, nielen v Chorvátsku, ale aj v okolitých krajinách, čo by mohlo ohroziť stabilitu v celom regióne Balkánu.
V Bruseli však nepanuje názor, že prípadný odklad destabilizuje Chorvátsko alebo Sanaderovu vládu, uvádza Vjesnik. Neráta sa ani s dlhodobými dopadmi na chorvátsku politiku. Vládne kruhy preto už hovoria o neférovosti voči Sanaderovi: Napriek jeho "osobnej vôli k reformám", ktorá z neho robí určitý predvoj v tejto časti Európy, "sa mu do cesty kladú prekážky", tvrdí Vjesnik.
Gotovina sa skrýva od polovice roku 2001, keď ho ICTY obžaloval v súvislosti zo zabitím asi 150 chorvátskosrbských civilistov počas operácie Búrka z leta 1995, keď chorvátska armáda dobyla územia kontrolované od roku 1991 Belehradom podporovanými chorvátskymi Srbmi, ktorí povstali proti vyhláseniu chorvátskej nezávislosti na Juhoslávii. Záhreb tvrdí, že generál sa nenachádza na území Chorvátska a preto nie je v jeho moci Gotovinu zatknúť.
5 ari ed
