|
Popri folklóre má Donát Čarnogurský veľký vzťah aj k umeniu. Študuje na pápežskej teologickej akadémii v Krakove históriu. Doktorandskú prácu venuje obdobiu gotiky. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Podbielsky katolícky farár Donát Čarnogurský je zaujímavý už neobvyklým menom. S Jánom Čarnogurským ho neviaže priamy príbuzenský vzťah, no rodokmene rodín majú spoločné. Základ krstného mena, donatus, zase značí po latinsky darovaný.
Meno vymyslel Donátov otec. Chcel, aby nieslo posolstvo. To sa mu darí už osem rokov na Orave. Keď na faru v rázovitej oravskej obci Podbiel prišiel, doslova sa tam našiel.
Popri teológii boli koníčkom 37-ročného Donáta Čarnogurského vždy umenie a etnografia. "Veľa som pochytil už ako chlapec od vynikajúceho režiséra Martina Slivku. Zostalo mi to dodnes."
Hoci v obci je jedna z najkrajšie zachovaných rezervácií ľudovej architektúry, múzeum tu chýbalo. Správca farnosti sa už zakrátko pustil s podbielskym obecným úradom do neľahkej práce. Bývalú budovu cirkevnej školy sa rozhodli premeniť na múzeum.
"Bol som prekvapený reakciami ľudí. Brali to veľmi spontánne a radi venovali múzeu predmety, ktoré sa kedysi využívali v domácnostiach, na poliach, aj súčasti odevov či archívne materiály."
Farár postupne kompletizoval zbierky a v dvoch miestnostiach múzea sústredil množstvo materiálov. Okrem etnografie sú tam predmety, viažuce sa k archeologickým nálezom, k bývalej úzkokoľajke zo Zuberca do Podbiela či dokumenty o vlne vysťahovalectva v obci.
Pre Donáta nebolo problémom ani presvedčiť mladých rezbárov z obce, aby mu zhotovili drevenú sochu koňa v životnej veľkosti.
Rezbárstvu sa venuje aj sám. Blízko fary osadil vlastnoručne vyrezanú drevenú kaplnku a sochu svätého Floriána. Drevený svätec stojí pri potoku a je pripravený nabrať do nádoby vodu.
"Prečo Florián? Považoval som to za symbol. Dedina bola v minulosti takmer celá drevená a potrebovala pomoc ochrancu hasičov," hovorí farár.
K tamojším ľuďom a k ich folklóru má takú úctu, že si dal vyhotoviť vyšívaný kňazský ornát v duchu ľudovej tradície. Keď v ňom slúži svätú omšu, pre ľudí je to neobvyklý zážitok.
Vzťah k pamiatkam minulosti má v sebe zakódovaný odmalička: "Mal som pätnásť, keď som všade chodil za starým otcom a všetko zaujímavé okolo domu som sústreďoval do zbierky."
Priateľom aj dnes radí, aby sa vzácnych starých vecí nezbavovali. "Chcem ich nasmerovať, ako pochopiť ich hodnotu."
KVETA FAJČÍKOVÁ
|
Podbielsky farár prehovoril zručných chlapov a tí vyrezali koňa. |
