Kišiňov 6. marca (TASR) - Obyvatelia Moldavska dnes volili parlament. Favoritom hlasovania bola strana komunistického prezidenta Vladimira Voronina, ktorý kampaň postavil na myšlienke tesnejších vzťahov so Západom.
Počas kampane sa prejavili odozvy hnutí na Ukrajine a v Gruzínsku a moldavské voľby môžu byť ďalšou skúškou vplyvu Moskvy v bývalej krajine Sovietskeho zväzu, v prípade Moldavska jednej z najchudobnejších v Európe.
Kým na Ukrajine a v Gruzínsku to bola opozícia, ktorá porazila vlády presadzujúce tesné vzťahy s Ruskom, v Moldavsku to bol úradujúci prezident Voronin, ktorý zvolil chladný postoj voči Rusku ako spôsob udržania sa pri moci.
Tento nový trend zalarmoval Moskvu, zrejme však neuspokojí Západ, ktorý sa snaží povzbudiť bývalé sovietske satelity k rozvoju demokracie a vlády zákona.
Voroninova strana viedla v prieskumoch a zdá sa, že s istotou získa väčšinu v parlamente, ktorý volí prezidenta.
Prvé výsledky hlasovania budú známe v pondelok ráno, volebná komisia ešte pred uzavretím volebných miestností oznámila, že účasť presiahla 50 percent potrebných pre to, aby boli voľby platné.
Najväčšími vyzývateľmi Voronina je centristický blok Demokratické Moldavsko - to je za dobré vzťahy tak s Moskvou, ako aj so Západom -, ako aj pravicoví prorumunskí kresťanskí demokrati.
Opozícia obviňuje komunistov z pokusu o podvod, Voronin však vyhlásil, že jeho vedenie je tak výrazné, že voľby nepotrebuje manipulovať. Prezident uvádza zvýšenie platov a dôchodkov ako dôkaz, že ekonomický raz prináša v štvormiliónovej krajine ovocie.
Analytici však veľkú časť ekonomického rastu pripisujú peniazom, ktoré príbuzným do vlasti posiela viac ako pol milióna Moldavcov pracujúcich v zahraničí.
USA a EÚ, ktoré privítali ukrajinský a gruzínsky povolebný odklon od Moskvy ako víťazstvo tamojších demokracií, v prípade Moldavska vyjadrili obavy v súvislosti s obmedzovaním práce médií a zastrašovaním počas kampane.
Rumunsky hovoriace Moldavsko bolo v priebehu histórie striedavo pod kontrolou Moskvy a Bukurešti.
Voronin sa k moci dostal v roku 2001, keď sľúbil zlepšenie vzťahov s Ruskom. Teraz tvrdí, že Moldavsko musí vykročiť smerom k EÚ. Ako hovorí, Rusko ohrozuje Moldavsko svojou podporou rusky hovoriacich separatistov v Podnestersku a tým, že neplní sľub o stiahnutí svojich 1200 vojakov z krajiny. Podnestersko sa v roku 1990 odtrhlo od Moldavska, s ktorým následne zvádzalo krátku vojnu. Tamojšie úrady autobusmi zvážali tisícky ľudí aby im umožnili voliť v Moldavsku. Moldavské úrady odmietli otvoriť v Podnestersku volebné miestnosti, čím prinútili tamojších záujemcov o voľby, aby prešli na pravý breh Dnestra.
