Belehrad 3. marca (TASR) - Bez fanfár a väčšej pozornosti dnes vypršal mandát parlamentu Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľnej únie bývalých juhoslovanských republík vytvorenej vo februári 2003 pod tlakom EÚ, ktorá chcela zabrániť vzniku nových hraníc na výbušnom Balkáne.
Nový zákonodarný zbor, ktorý mal aj tak minimálny vplyv, je v nedohľadne, keďže predstavitelia Belehradu a Podgorice sa nedokázali dohodnúť na novej ústave, ktorá mala definovať spôsob volieb poslancov.
Analýzy právnych a politických dôsledkov vypršania mandátu sú rôzne. Podľa niektorých domácich expertov koniec parlamentu znamená aj koniec pre vládu SČH. Vedenie zákonodarného zboru ako aj vláda chce však vo svojej činnosti pokračovať ako doposiaľ. Kritikov takéhoto postupu upokojujú, že aj tak nebudú prijímané žiadne významné rozhodnutia. Štát nemôže jednoducho zmiznúť bez náhrady, znie argumentácia.
Pre mnohých pozorovateľov bola unikátna ústavná situácia SČH ďalším dôkazom, že o nástupnícky štát po Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR) nemal od začiatku nik v SČH záujem. Moc bola už dávno predtým aj tak sústredená v Belehrade a Podgorici, pričom obe republiky fungovali prakticky nezávisle.
Zväzový parlament zasadal zriedkavo a keď aj prijal nejaké rozhodnutia, väčšinou nikoho nezaujímali. Prezident Svetozar Marovič sa stal symbolom diplomatických floskúl, ktoré neubližovali ani Srbsku, ani Čiernej Hore.
Úplne nejasné zostáva, čo bude ďalej s týmto umelým štátom bez znaku, vlajky, hymny, zato s dvoma menami (dinárom v Srbsku a eurom v Čiernej Hore), hospodárskymi systémami, silne stráženými vnútornými hranicami a rozdielnymi zahraničnými politikami.
EÚ chce svoje "dieťa" udržať pri živote ešte aspoň rok, keď vyprší trojročné moratórium pre možnosť zorganizovať referendum o nezávislosti - to sa očakáva hlavne v Čiernej Hore, ktorá sa začala od Belehradu dištancovať koncom 90. rokov s cieľom vyhnúť sa negatívnym zahraničnopolitickým a hospodárskym dopadom politiky Slobodana Miloševiča. Čierna Hora, rozlohou aj počtom obyvateľom výrazne menší partner Srbska, je pripravená vzdať sa vízie členstva v EÚ, ako svojej suverenity.
Srbsko chce štátny zväzok za každú cenu zachovať a opäť doň začleniť odštiepenecké Kosovo, ktoré je od roku 1999 pod správou OSN. Kosovskí Albánci však vylučujú obnovenie vplyvu Belehradu. Za tejto situácie sa SČH zdá byť viac virtuálny ako skutočný štát.
3 ari ed
