Záhreb 2. marca (TASR) - Kým vláda v Záhrebe robí všetko pre otvorenie prístupových rokovaní s EÚ, členstvo svojej krajiny v únii podporuje len tretina Chorvátov. Vyplýva to z dnes zverejneného prieskumu vykonaného na objednávku Bruselu.
Ako ukázal najnovší prieskum Eurobarometer, ktorý Európska komisia (EK) zverejňuje dvakrát ročne, 30 percent zo vzorky 1000 respondentov uviedlo, že členstvo Chorvátska v EÚ by bolo pre krajinu "dobré". Opačný názor deklarovalo 24 percent opýtaných, 41 percent členstvo v únii nepovažuje ani za dobré ani za zlé.
Takmer polovica opýtaných Chorvátov si nemyslí, že členstvo v EÚ prinesie bývalej juhoslovanskej republike prosperitu, 38 percent je presvedčených o opaku.
Prieskum v Chorvátsku uskutočnila renomovaná agentúra Puls v novembri 2004. Rozpätie chyby je plus/mínus 1,9 až 3,1 percenta.
Chorvátsko získalo nezávislosť v krvavom rozpade Juhoslávie z prvej polovici 90. rokov. Krajina dlho vyjadrovala túžbu zaradiť sa do Európy, prvé kroky týmto smerom však podnikla až reformátorská vláda, ktorá sa k moci dostala po smrti nacionalistického prezidenta Franja Tudjmana z decembra 1999.
V ostatnom čase však v Chorvátsku narastá euroskepticizmus a podľa vládnych prieskumov podpora pre členstvo v EÚ klesla pod 50 percent. Pozorovatelia túto skutočnosť dávajú do súvislosti s tlakom EÚ, aby Záhreb preukázal plnú spoluprácu s haagskym tribunálom OSN a zatkol a vydal z vojnových zločinov obžalovaného generála Anteho Gotovinu.
Gotovina, mnohými krajanmi považovaný za hrdinu vojny za nezávislosť, sa ukrýva od polovice roku 2001, keď ho Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obžaloval.
Lídri EÚ na bruselskom summite v decembri 2004 stanovili 17. marec ako termín otvorenia prístupových rokovaní. Brusel však hrozí odkladom rozhovorov, ak Záhreb dovtedy Gotovinu nevydá.
Hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte tvrdí, že Gotovina sa ukrýva buď v Chorvátsku alebo v chorvátskej časti Bosny, pričom je v dosahu záhrebskej vlády. Podľa Záhrebu však generál Chorvátsko opustil. Okrem toho kabinet argumentuje, že EÚ by nemala Chorvátsko trestať za nesplnenie niečoho, čo splniť nie je schopné.
"Čo ak je Gotovina v Paraguaji? Potom ho, samozrejme, nemôžeme vydať" haagskemu súdu, povedal prezident Stipe Mesič počas utorkovej návštevy v Bruseli. Premiér Ivo Sanader tento týždeň povedal, že Chorvátsko "urobilo všetko možné", aby si prístupové rozhovory zaslúžilo. Ich odklad by podľa neho mohol odradiť iné balkánske krajiny od realizácie reforiem.
Chorvátsko je spomedzi balkánskych krajín - po Rumunsku a Bulharsku - najnádejnejším uchádzačom na vstup do EÚ. Niektorí analytici však poukazujú na to, že ak by sa prístupové rokovania začali v stanovenom termíne aj bez vydania Gotovinu, vyslalo by to zlé posolstvo do susednej Bosny a Srbska, ktoré sú pod silným medzinárodným tlakom, aby vydali svojich obžalovaných z vojnových zločinov. Iní ale tvrdia, že odkladanie rokovaní s Chorvátskom by mohlo znížiť nádeje krajín regiónu, že do EÚ sa nakoniec dostanú, a poškodiť tak ich morálku.
