Kováč z kaštieľa zozbieral tritisíc exponátov

Meno Jána Kováča pozná asi každý Važťan. Bývalý elektrikár vo Výskumnom ústave chemických vláken vo Svite sa rozhodol, že si založí vlastné múzeum. Sen si začal plniť ako 56-ročný, pred šiestimi rokmi.

"Po predkoch som zdedil dom so všetkými starožitnosťami, ktorý volali kaštieľ. Najskôr som to robil len pre seba, pre vlastné potešenie. No zbierka sa začala pekne rozrastať. Pod vplyvom susedov som otvoril expozície aj verejnosti."

Už na vonkajších stenách múzea sú staré poľnohospodárske náradia - pluh, sane, brány, hrable. "Sú po mojich predkoch, boli to veľkí gazdovia." Hore je panská izba, oproti dve typické važecké s krojovanými figurínami. "Najviac sme sa narobili na važeckej mladuche. Je to najvzácnejšia vec v múzeu."

Jeho súčasťou je i kováčska dielňa, zbierka ovčiarskeho a pastierskeho náradia, važecká kuchyňa a nástroje na výrobu plátna. "Z celej zbierky sa najťažšie zháňali pastierske opasky, píšťaly, biče a zvončeky."

Je tam pritom tritisíc exponátov. "Všetky sú pôvodné. Niektoré bolo potrebné len opraviť, očistiť, dorobiť chýbajúce súčiastky."

Ján Kováč to vie urobiť aj sám - zvládne murárčinu, stolárčinu, klampiarčinu, aj prácu so železom. Pri reštaurovaní mu pomáha syn, kroje šili manželka so susedkami.

"Chodia tu domáci i zahraniční turisti, deti zo základných a stredných škôl. Keď ľudia prídu, som veľmi rád." Aj preto, že je dom, kde bývala jeho rodina po štyri pokolenia, využitý.

"Môj prastarý otec ho kúpil, keď sa vrátil z Ameriky. Jeho prvým majiteľom bol Adam Hyben, zvaný Konjoš. Túto prezývku si vyslúžil pre husté vlasy, ktoré si zapletal do vrkočov a pripomínali konskú hrivu. Konjoš sa pochválil pred sluhom, že má veľa peňazí, a ten ho zavraždil a zahrabal pod zemiaky. Aj to je naša minulosť." (mip)