Mám rád, keď nedeľa nehučí zvukom formúl, keď môžem zaspať pri telke a priberať z maminho koláča. A ak aj hučí, tak nech sa aspoň niečo deje. Nech niekto vyletí z dráhy. Nech to má spád.
Mám rád, ak sa keks pri rozlepovaní nepoláme a môžem z jeho suchých vrstiev zubami oškrabovať plnku. Zvyšok dojedám len tak z princípu a predstavujem si pri tom ťažké časy dedov, keď sa museli živiť posúchmi.
Mám rád zimomriavky z hudby. Keď je pieseň taká dobrá a jasná, až sa čudujem, že som ju nenapísal sám.
Mám rád predčasné zobudenie a zistenie, že ešte hodinu môžem spať.
Mám rád dni, keď pod horúcim slnkom chválim vynálezcu piva. Možno je prevtelený do osy, čo okolo mňa lieta a vychutnáva si pochvaly od všetkých ľudí ako som ja.
Mám rád mojich pár akordov a ženy prilepené na mojich piesňach.
Mám rád vôňu dažďa, pach schladeného asfaltu a utopených dážďoviek. Už im to môže byť jedno, ale s úctou obchádzam ich vystreté telá s ich frajerskými opaskami.
Mám rád tlačenku a ľudí, ktorým sa nemusím ospravedlňovať za to, že si k nej dám aj cibuľu.
Mám rád nížinné lenivé rieky a plány o tom, ako si raz ľahnem na dno člna, nechám sa unášať a potom sa nechám vyloviť až ďaleko na juhu húfom pekných maďariek. Nebudem im nič rozumieť, ale ich bozky budú mať chuť šťavnatých červených melónov.
Mám rád múdre reči malých detí. Scény, keď sa tí drobní myslitelia nedajú umlčať ani pragmatickou rukou rodiča a rozosmejú okolie. Časom z nich síce múdrosť vyprchá a život strávia tým, aby ju v starobe našli, ale zatiaľ im držím palce.
Mám rád vôňu mrazu. Stačí sa jej len trochu nadýchnuť a viem, že chcem byť vnútri a robiť niečo strašne neužitočné.
Mám rád šoférov, čo si vedia vziať do auta na benzínovej pumpe okrem sendviča aj stopára a vyrozprávajú celý svoj životný príbeh niekomu, kto sa tvári, že nemá na lístok.
Mám rád, ak niekto pozorne počúva reči o mojich snoch a začne im veriť viac než ja sám.
Mám rád dvadsaťkorunáčky nájdené vo vreckách vecí, ktoré som už dávno nenosil. Vtedy mám pocit človeka s definitívne vyriešenou existenčnou otázkou.
Mám rád, ak prstom dočiahnem na dno pohára s džemom a nemusím celý jahodový rituál kaziť sterilnou lyžicou.
Mám rád malé aj veľké prsia, malé aj veľké zmrzliny, malé víťazstvá a veľké plány.
Mám rád jednoduché veci, ktorým nerozumiem a nechcem si ich dať nikdy vysvetliť.
Mám rád, ak nemusím, ale chcem.
moskal.blog.sme.sk
