Na malej snímke Pavol Rajtar, veľké foto Výškový tábor pod Huyana Potosi večer pred výstupom. FOTO - ARCHÍV |
Ľudia mu možno trochu závidia. Robí to, čo má rád a vo svojom povolaní sa stopercentne našiel. Napriek tomu horský vodca Pavol Rajtar nemôže súhlasiť s tvrdením, že si len tak nezáväzne chodí po výletoch.
O tvrdej reholi povolania vie svoje. Stačí jedno chybné rozhodnutie a v hre sú ľudské životy. Dostať klienta na vytúžený vrchol totiž vôbec nie je prioritou. Tou zostáva predovšetkým šťastný návrat domov.
S poľskými klientmi sa nedávno vrátil z Južnej Ameriky. Bez vrcholu, no s kopou zážitkov a bez úrazu.
"Poznali sme sa z viacerých tatranských výstupov a veľmi sme túžili po horách v Bolívii. Úžasná príroda s fascinujúcim vencom hôr a úžasní ľudia - to je hlavný magnet. Pôvodní obyvatelia síce žijú skromne, možno aj chudobne, ale sú veľmi kultivovaní."
Skúsili zdolať vrchol Huayana Potosi. "Túto horu som spoznal pred pár rokmi, vedel som, že je technicky nenáročná, s nádhernými ľadovcami." Na vrchol však nedošli.
"Snehu bolo menej, objavili sa v ňom obrovské ľadovcové trhliny. Asi okolo tretej v noci sme sa ocitli v kľúčovom mieste, ktoré pozostáva zo strmej, asi 60-stupňovej steny. Teraz však vyzerala úplne inak - bol to kolmý ľadový komín, ktorý mal v prvej dĺžke lana sklon 80 stupňov. Klient sa mi psychicky i fyzicky zrútil v čase, keď ja som mal už najhoršie miesto prekonané. K vrcholu chýbalo asi 100 výškových metrov."
Rajtar hovorí, že aj tento príbeh dokumentuje, že vodcovstvo vôbec nie je o vrcholoch, ale predovšetkým o dobrodružstve a kompletnom zážitku. "Ten človek nebol sklamaný. Skôr ho trápilo, že ma celý čas tlačil k čomusi, na čo kondične nemal."
Zodpovednosť je vždy na vodcovi. Keď klient nemá dostatok síl, aby pokračoval, musí zvažovať všetky možnosti, vidieť dopredu, ako by vyzeral návrat dolu exponovaným komínom s vyčerpaným klientom. Musí zabrániť nešťastiu a často sa tesne pod vrcholom treba rozhodnúť.
"Nikdy som však neľutoval, ak som sa pre takéto okolnosti musel vrátiť. Život je cennejší ako vrcholy. Vodcovstvo musí človeku prerásť pod kožu. Inak by to bol len obyčajný obchod."
Dnes sa Rajtar teší na opakovaný návrat do Južnej Ameriky, tentoraz chce klientom ukázať krásy Ekvádoru.
"Vyzerá to možno ako výlet, ale približne z tridsiatich dní som oddychoval iba dva dni po štyri hodiny. Stále treba prebaľovať materiály, je v tom transport, zásobovanie. A k tomu tá zodpovednosť. Je to normálna drina, ale nemenil by som."
Gerlachovský štít pokoril takmer 800-krát.