Šéf ruského Federálneho úradu pre jadrovú energiu Rumjancev v iránskom Bušíre. Moskva aj Teherán tvrdia, že ide len o energiu, Washington za tým vidí snahu vyrobiť atómovú bombu. FOTO - ČTK/AP
Ruský prezident Vladimir Putin ignoruje prosby svojho priateľa, amerického prezidenta Georgea Busha. Len tri dni potom, čo sa obaja prezidenti zišli v Bratislave a sľubovali si vernosť v boji s terorizmom a šírením jadrových zbraní, podpisuje Moskva a Teherán kľúčové dokumenty o jadrovej spolupráci, proti ktorej USA dlho a tvrdo protestujú.
V nedeľu v Iráne sa Rusi zaviazali dodávať jadrové palivo pre prvý iránsky reaktor v atómovej elektrárni v Bušíre. Druhým dokumentom sa zasa Iránci zaväzujú vracať vypálené jadrové palivo do Ruska. Tak sa má zabrániť zneužitiu na vojenské účely, teda výrobe jadrovej bomby.
Američania žiadnym podobným zárukám neveria a podpísanie dohôd vyvolalo medzi americkými senátormi búrku nevôle. Senátori John McCain a Jospeh Lieberman zopakovali, že Putinovo Rusko by mali "vylúčiť z nadchádzajúceho summitu G 8".
Ešte 8 energoblokov
Spory medzi Američanmi a Rusmi o stavbe iránskej jadrovej elektrárne Bušír trvajú veľa rokov. Tento rok v októbri ruskí špecialisti dokončili 1. energoblok a bolo jasné, že zariadenie čoskoro uvedú do prevádzky, zrejme v roku 2006.
Nezostane však len pri jednom energobloku. V nedeľu po podpise zmluvy riaditeľ Federálnej agentúry pre atómovú energiu Alexander Rumjancev vyhlásil, že Rusko je odhodlané pokračovať vo výstavbe atómových elektrární v zahraničí vrátane Iránu, kde by Rusi chceli postaviť ešte 8 blokov.
Američania tvrdia, že Irán vyvíja atómovú bombu najmenej 18 rokov. V roku 1987 totiž získali svedectvá o tajnom rokovaní oficiálneho Teheránu s pakistanským jadrovým vedcom Chánom, ktorý mal ponúkať balík špeciálnych technológií za stovky miliónov dolárov.
Irán vyhlasuje, že vtedy obchod odmietol, ale Američania poukazujú na ďalšie fakty. Napríklad na to, že Teherán dlho nechcel pristúpiť na podmienku návratu vyhoreného jadrového paliva dodávateľovi - teda Rusku. Svedčí to vraj o tom, že s ním mal iný zámer. Rusi tvrdia, že obsah plutónia v danom palive je malý a i vzhľadom na izotopové zloženie je prakticky nevhodné na výrobu zbrane. Protivníci Iránu poukazujú aj na to, že krajina sediaca na rope nemá za potreby stavať jadrovú elektráreň.
Budovanie jadrovej veľmoci
Aj v Rusku sa našli ostrí kritici dokumentov, ktoré sa podpísali v nedeľu. Prezident Centra ekologickej politiky profesor Alexej Jablokov tvrdí, že obchod s Iránom je nevýhodný tak z ekologického, ako aj zo strategického hľadiska.
"Budeme dovážať ďalšie jadrové odpady a pritom naše sklady sú preplnené," povedal.
Okrem toho upozornil na akési "vojenské komponenty rusko-iránskych dohôd", o ktorých verejnosť nič nevie. Dodal, že na ruských univerzitách študuje jadrovú problematiku veľa Iráncov, ktorí môžu po návrate domov pokračovať vo vývoji zbrane. "Svojimi rukami vytvárame pri južných hraniciach jadrovú veľmoc," vyhlásil Jablokov.
Záchrana priemyslu
Rusku prinesie elektráreň 800 miliónov dolárov, čo podľa odborníkov doslova zachráni ruský atómový priemysel.
Napriek tomu niektorí liberálni ruskí ekonómovia pokladajú rusko-iránsku spoluprácu z dlhodobého hľadiska za nevýhodnú, lebo hrozí izolácia Ruska.
Putin len potvrdil dojem, ktorý z neho na bratislavskom summite mala väčšina pozorovateľov. Bude si robiť to, čo uzná za vhodné a využije akékoľvek možnosti, aby veľmocensky demonštroval nezávislosť svojej politiky.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
