Som veľký maškrtník. Preto si všímam každú reklamu na tyčinky, keksy, cukríky a všetky ostatné dobroty. Na trhu je nová čokoláda. Čokoládová. Nič nezvyčajné - až na jeden fakt. Má v sebe bublinky. Normálne. Predávajú vzduch.
Aj na niektorých cédečkách ste určite spozorovali predel medzi obsahom oficiálneho albumu a bonusom v podobe poslednej pesničky. Predávajú ticho.
Sme my ľudia zvláštne tvory.
V Zámene manželiek predávame vzťahy so svojou polovičkou, ťažkosti svojich detí, domáce zvyklosti. V Pošte pre teba predávame svoje súkromie a city. V Love in Fune predávame schopnosť partnera vyriešiť naše problémy a jeho dôveru. V Hodine pravdy predávame slzy našich detí a ich pohľad na rodičov.
V Mojsejovcoch predáme zdravý rozum.
Bolo to nedávno. Prechádzala som sa po Hlavnej ulici v Košiciach. Snežilo. Hudba hrala. Svetlá reflektorov svietili. Krásna atmosféra.
Až kým som nezazrela obraz, ktorý hyzdil divadlo. Predali Štátne divadlo. Predali ho Mojsejovcom. Pomyslela som si na bieleho slona (novostavbu Slovenského národného divadla v Bratislave). Ako sa všetci búrili, ako protestovali. Za kultúru.
Divadlo nemá peniaze. Musí sa znížiť k takej príšernosti. K Mojsejovcom. Kde sa stala chyba?
Predali sme kultúru? Je kultúra budova? Je kultúra obraz na divadle?
Nie, kultúra je spôsob, akým sa k veci postavíme. Kultúru tvoria naše hodnoty.
Nepredajme ich.
Ak to urobíme, zostaneme nahí a zahanbení ako Adam a Eva. Ale raj bude niekde veľmi ďaleko. A nekúpia nám ho ani dva milióny.
simkova.blog.sme.sk
