Od druhej svetovej vojny stihli vyrásť tri generácie. Dnešné deti o tých hrôzach nemajú ani tušenia. Sedemdesiatdeväťročný Ján Božek z Vitanovej si na ten čas napriek veku spomína jasne.
"Nezostal tu kameň na kameni, z viac ako troch štvrtín dediny bolo zhorenisko. Čo zostalo stáť, nieslo stopy delostreleckej a guľometnej paľby. Ľudia žili v stajniach s dobytkom alebo v pivniciach."
Vitanová sa vo februári a v marci 1945 ocitla v línii frontu a ľahla popolom. Krv farbila všetko dookola.
Rusi vtedy slávili Deň Červenej armády. Božek, vtedy 19-ročný mládenec, si spomína: "Nachystali pálenky, zabili niekoľko kusov dobytka - oslava to mala byť preveľká. Prišli aj ďalší vojaci zo zadných línií. Nemci sa však o oslave dozvedeli."
Málokto z Rusov prežil. Počas celého dňa stáli pri múre neďaleko Jurusovho mosta dve donaha vyzlečené ruské vojačky a triasli sa od zimy, hanby i strachu. Jedna bola tesne pred pôrodom. Na konci dňa ich Nemci odvliekli do lesa a zastrelili.
Po vyplienení dediny Nemci postrieľali aj túlajúci sa dobytok, aby ruskej armáde nezostala žiadna poživeň. Do zajatia padli aj Slováci. Pätnásť chlapov z Vitanovej zbieralo na druhý deň mŕtvych Nemcov, no keď ich odniesli za nemeckú líniu, už sa nevrátili. Nemci ich zajali na prácu do Rakúska, domov prišli všetci až po vojne.
Za tých, čo prežili, Ján Božek spomína: "Mali sme šťastie v nešťastí, nebola veľmi tuhá zima, a tak sme v stajniach a v pivniciach prežili. Ale nebolo poživne, armáda bola preč, nám zostali len postrieľané zvieratá. Dedo Ondrík, čo pamätal taliansky front, povedal, že dobré je konské mäso. Tak sme rozobrali aj nášho koňa a na zamrznutom mäse prežili ďalší mesiac."
Vitanová sa z vojny spamätávala celé roky. "Prišla komisia, odhadli škody. Časť odškodnenia sme aj dostali, zvyšok sme si nemohli od predsedu okresu Töröka vydobyť. Doteraz sa hovorí, že Török z tých peňazí postavil chatu Lyžiarskeho turistického klubu v Oraviciach."
Ján Božek nikdy nezabudne na tie dni. Chvíľu hľadel do hlavne Rusovi aj Nemcovi. Uskočil správnym smerom a prežil. Zážitky si odvtedy zapisuje.
Rovnako si podľa pamäti zakreslil situačnú mapu Vitanovej s najväčšími ohniskami útoku nemeckých vojsk. Najlepšie sa hľadí na miesta, kde utrpeli Nemci najväčšie straty.
