Oddelenie ľudských zdrojov v londýnskej firme, kde pracujem, prišlo s pozoruhodnou aktivitou. Rozdali nám dotazník, v ktorom ich zaujímala naša viera, rasa, pôvod a, čuduj sa svete, aj sexuálna orientácia.
Ide o skutočne pozoruhodný počin vo svete, v ktorom sa diskutuje o ochrane údajov, nehovoriac o údajoch takých osobných a citlivých.
Zdôvodnenie bolo jednoduché - firma musí dokladovať, či je férovým zamestnávateľom bez predsudkov a či zamestnáva dostatočne široké spektrum ľudí rôznej viery, rasy či pôvodu.
Dotazník však vyvolal vo firme všeobecnú veselosť. Čo už len môžete odpovedať na otázku: Aká je Vaša sexuálna orientácia?
A) heterosexuál B) homosexuál C) bisexuál D) iná, uveďte aká.
Už len predstava, čo presne sa myslí pod možnosťou D, vyvolávala u niektorých jedincov záchvaty smiechu a následnej kreativity. A ani to netrvalo dlho. Dotazník upadol do zabudnutia.
Až dovtedy, kým som vo vlaku neotvorila noviny Metro. Anglická verejnosť je každodenne zahlcovaná množstvom informácií z bulváru - nikde na svete som nevidela toľko bulvárnych denníkov a časopisov ako v britských stánkoch. A čo môže byť zaujímavejšie či podnetnejšie, ako mať sex? Žeby sex nemať?!
Áno, tento rok budú zrejme na výslní asexuáli.
Noviny sa pretekajú, kto prinesie originálnejšiu výpoveď človeka, ktorý nikdy nemal alebo stratil záujem o sex. V adresároch začínajú pribúdať združenia ako Aven Asexual Visibility and Education Network alebo Official asexual society. Ak na nejakej oslave či stretnutí poviete, že ste ich členom, svoju štrvťhodinku slávy máte zaručenú.
Zašlo to už tak ďaleko, že sa začínajú vytvárať subkategórie - asexualita totiž je podľa niektorých kategória príliš široká a nevystihuje presne stav ich tela a duše.
Asexuál je vraj jedinec, ktorý sa občas môže vzrušiť, ale napriek tomu nemá záujem pokračovať. Jedinci v subkategórii non-libidoist nemajú túžby vôbec žiadne. A aby sa to skomplikovalo ešte trocha viac, k slovu sa hlásia už aj hyposexuáli - ľudia, ktorí sex nechcú za žiadnych okolností.
A čo sa to vlastne v médiách rieši? Veď prečo by malo niekomu prekážať, že niekto ignoruje milovanie sa.
Problémom sú podľa zástupcom vyššie zmienených organizácií farmaceutické firmy. Asexualitu sa vraj snažia prezentovať ako poruchu, ktorá by mala byť liečená - a tým pravým liekom je, samozrejme, niečo, čo práve vyvinuli, otestovali, či dali do predaja.
A asexuáli sa bránia - my nie sme chorí, my nechceme byť liečení. Sme dokonale spokojní!
Podľa posledných výskumov je vraj jeden zo 100 ľudí asexuál. Máte pocit, že ste konečne pochopili, prečo vás v poslednom čase po večeroch viac láka šálka horúcej čokolády a čítanie encyklopédie morských živočíchov?
novanska.blog.sme.sk
