Branislav Pencák a jeden z jeho mnohých malých pacientov. FOTO - ERIKA KARASOVÁ |
Aj na Slovensku deti hladujú. Stačí zájsť do obce Rudňany v okrese Spišská Nová Ves. Dedina je miestom rómskych osád. U Rudňancov, ktorí žijú vo svete chatrčí, stopercentnej nezamestnanosti, nevzdelanosti i negramotnosti, je bieda spôsobom života.
Pred troma rokmi tam dobrovoľne odišiel lekár Branislav Pencák. Ambulanciu v Bratislave vymenil za tú, kde prevláda rómska komunita a kde žijú aj podvyživené deti. Svoje rozhodnutie zatiaľ neľutuje.
"Rudňany boli medzi lekármi strašiakom. Nikto tu nechcel pôsobiť. Ja áno. Možno to vyznie ako fráza, ale tieto deti ma veľmi potrebujú. Pri nástupe som mal vnútorný pocit, že moje rozhodnutie je správne."
Podvyživenosť, chudokrvnosť, parazity, to sú diagnózy charakteristické pre tretí svet. Rudniansky pediater má väčšinu takýchto pacientov.
"Ako lekár musím byť stále v strehu. Títo rodičia nie sú disciplinovaní v otázke kontrol u detského lekára. Musím preto správne odhadnúť, kedy je správny čas poslať dieťa do nemocnice. Aby to nebolo zbytočne skoro, ale aby to pre dieťa nebolo ani neskoro. V biednych podmienkach, v ktorých žijú, môže aj zápal pľúc pre dieťa znamenať smrť."
Diagnózy, typické skôr pre rozvojové krajiny, súvisia so stravovaním. Rudnianski Rómovia sú takí biedni, že jedia aj psov. Lekár to vie.
"Oni sa za to hanbia, nepriznajú to, tiež majú svoju hrdosť. Zelenina či ovocie sa u nich objavuje zriedka. Nečudo, že tým detský organizmus trpí. Deti sú chudokrvné, chýba im železo a to sa nachádza práve v zelenine. Títo ľudia hladujú."
Ak je tesne pred dátumom sociálnych dávok, v lekárovej ambulancii a v čakárni je napätie. Aj na maličkosť reagujú Rómovia nervózne a podráždene. "Dlhé dni bez jedla sa odrážajú hlavne na deťoch. Pravidelne ich vážim, aj podľa fyzických znakov vidím, že hladujú."
Tie deti sú pritom pekné ako všetky ostatné. Zdravotná sestra by si neváhala niektoré zobrať domov. Platí to však len o rudnianskych deťoch v predškolskom veku. Keď sú staršie, formuje ich okolie, badať na nich vplyv prostredia. Sestra hovorí: "Žiaľ, ide o negatívny smer."
Tridsaťročný Branislav Pencák sa však rozhodol, že s nimi vydrží. "Potrebujú ma," krátko to zdôvodnil. Situácia v tej komunite sa pomaly začína podobať Somálsku.