Moskva 21. februára (TASR) - Netreba si robiť ilúzie: George W. Bush bude hovoriť s Vladimirom Putinom nie tak, ako si to ruský prezident zasluhuje z hľadiska univerzálnych demokratických hodnôt, ale tak, ako bude vyzerať mapa sveta po predchádzajúcich rokovaniach amerického prezidenta s európskymi lídrami. Napísal to dnes ruský denník Kommersant, ktorý prináša dva možné scenáre prezidentskej schôdzky v Bratislave.
Ak Nemecko a Francúzsko podporia tézu americkej administratívy o jednopolárnom svete - zahŕňajúcom aj zavedené demokracie, vrátane Európy a USA, Bush tým získa podporu pre svoj boj so zlom, ktorý sa stal leitmotívom jeho zahraničnej politiky. V takom prípade pricestuje do Bratislavy a od Putina bude tvrdo žiadať odpočet jeho nedávnych kontroverzných rozhodnutí.
Kommersant v hypotetickom scenári uvádza, že ak sa Bushovi nepodarí presvedčiť európskych spojencov, že zlo i demokratické hodnoty majú spoločné - v čom neuspel ani pred inváziou do Iraku a nevyjde mu to zrejme ani s Iránom -, príde do Bratislavy a Putinovi sa láskavo prihovorí asi takto: "Počuj, Voloďa, ty si taký skvelý spojenec v protiteroristickej koalícii, porozmýšľajme, ako by sme sa zapísali do dejín. Zlo musí byť potrestané a nikto tomu nerozumie tak dobre ako my dvaja. Chceš obchodovať so zbraňami? Nech sa páči, ale so Sýriou radšej ešte nie. A do Teheránu sa tiež zatiaľ neponáhľaj. Ale pri Kórei sa tvoja pomoc zíde. Doma je všetko v poriadku? HDP rastie podľa tvojich plánov? Svetová obchodná organizácia nie je za rohom? No fajn..."
A toto sa volá politika, píše Kommersant. Okruh tém, o ktorých budú prezidenti rokovať, je známy: od spolupráce s Iránom po zmenu volebného systému v Rusku. Nejasný je len tón rokovaní. A ten bude podľa ruského denníka najdôležitejší. Na obchod je všetko pripravené a obe strany majú v rukách rovnaké tromfy.
Je jasné, že Putin je pripravený na akúkoľvek zmenu tónu rokovaní. Možno rokovať o zmysluplnosť vojenskej spolupráce so Sýriou, ak Amerika prestane zasahovať do kauzy Jukos. Dá sa vzdať aj osi Moskva-Teherán, ak Američanov prestanú vzrušovať zvláštnosti putinovskej demokracie. Možné je všetko - dovtedy, kým sa Rusko motá kdesi v strede medzi Európou a štátmi označovanými Bushom za darebácke.
Mimoriadny cynizmus celej tejto situácie spočíva v tom, že demokracia v Rusku nie je otázkou, ale argumentom, ktorý Západ môže, ale nemusí použiť - podľa toho, či je to súčasť jeho geopolitických záujmov a rozloženia síl nevyhnutných na realizáciu jeho zámerov.
