Viedeň 21. februára (TASR) - Keď slovenský premiér Mikuláš Dzurinda vyzdvihol pred dvoma rokmi medzinárodnú sprostredkovateľskú úloh svojej krajiny, považovali to politickí pozorovatelia za sebapreceňovanie. Keď pred dvoma rokmi Mikuláš Dzurinda povedal, že Slovensko sa "aktívne zapojí do vyrovnania medzi Európou a USA", mnohí sa len unavene pousmiali. Zdá sa že Dzurinda mal pravdu. Slovensko dostáva konečne svoju sprostredkovateľskú úlohu: Bratislavu vybrali za miesto stretnutia Georgea W. Busha a Vladimira Putina, píše rakúska agentúra APA, zamýšľajúc sa nad v ďalšej časti analýzy nad tým, prečo sa práve Slovensko stalo miestom tohto významného summitu.
Slovenskí politológovia poukazujú na údajne dobré osobné vzťahy medzi Dzurindom a Bushom, ktorí sa poznajú od roku 2001. Dzurinda bol vtedy v USA a vystúpil dokonca v CNN, čo sa ešte nepodarilo ani jednému slovenskému politikovi. Za ďalší dôvod označuje APA skutočnosť, že Slovensko je "vzorným žiakom", čo sa týka podpory americkej politiky na Strednom východe. Bratislava stála bezpodmienečne za USA nielen vtedy, keď plánovali zásah v Iraku, Bratislava poslala do tejto vojny aj svoje jednotky. A kritizovala Španielsko, ktoré sa rozhodlo, že svojich mužov z Iraku stiahne.
Prípravy na stretnutie prezidentov vrcholia. Obchody zdobia tričká, čiapky, medaily, mince a známky s logom summitu, médiá už niekoľko týždňov informujú o rôznych aspektoch súvisiacich s udalosťou. Nedávno dokonca "vyhrabali" aj menovkyňu manželky amerického prezidenta: na Slovensku žije Laura Bušová.
Radosť majú aj politici a diplomati. Slovensko sa vo svete zviditeľní, dostane sa do zorného poľa, stane sa dokonca centrom svetového záujmu, hovorí sa v Bratislave. A už sa viac nestane, že Slovensko si niekto zamení so Slovinskom.
Takáto zámena sa podarila aj samotnému Bushovi - koncom 90. rokov. Slováci na to nezabudli. Vtedy však bola krajina kvôli politike Vladimíra Mečiara v medzinárodnej izolácii. Všetko sa zmenilo po voľbách v roku 1998, keď prebral vládu Dzurinda. Svoju politiku presadzuje, aj keď jeho koalícia pravého stredu už dávno nemá v parlamente väčšinu, konštatuje APA pripomínajúc, že práve za Dzurindu sa Slovensko stalo členom NATO a EÚ, ale aj lákadlom pre zahraničných investorov.
Redukcia skoro všetkých daní na 19 percent, reformy v zdravotníctve, sociálnych veciach, dôchodkoch, spôsobili síce, že najchudobnejší v spoločnosti - Rómovia - začali kričať, pritiahli však do krajiny napríklad Peugeot a Kiu-Hyundai, pokračuje APA.
Oficiálne Slovensko vníma svoju históriu ako úspech a za dôkaz považuje aj stretnutie prezidentov. Pohľad občanov je však, prirodzene, rôzny. Skoro 60 percent Slovákov si myslí, že Slovensko bude z prezidentského summitu profitovať, okolo 30 percent má však opačný názor. Mnohí sa domnievajú, že 300 miliónov korún, ktoré sa na summit vynaložili, by sa mohlo použiť lepšie. Okrem toho sa mnohí pozerajú kriticky na proamerickú orientáciu svojej krajiny: v uplynulom roku odmietalo americkú zahraničnú politiku až 72 percent obyvateľov SR, informuje APA.
Isté obavy vyvoláva aj miesto stretnutia Busha s Putinom. Bratislavský hrad je kvôli svojím mohutným stredovekým múrom z technicko-bezpečnostnej stránky vyhovujúci, potrebuje však naliehavo renováciu a modernizáciu. Na túto skutočnosť poukázali aj slovenské médiá, uzatvára rakúska agentúra.
