Washington 20. februára (TASR) - Pre prezidenta USA Georgea W. Busha musí byť na summite v Bratislave v diskusii s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom prioritou demokracia, ľudské práva a vláda zákona, napísal denník Washington Post s odvolaním sa na názor senátora Richarda G. Lugara.
Keď si naposledy spolu sadli a Bush sa Putina spýtal na ústup demokracie v Rusku, dostalo sa mu odpovede v podobe prednášky o ruských dejinách. Bush odišiel zo súkromnej večere so zoznamom tém, ktoré pre Putinov výklad nestihli prerokovať, napísal denník.
Teraz, po troch mesiacoch, sa obaja štátnici zídu znova - v Bratislave - a tentoraz sa to asi bez nátlaku na Putina nezaobíde. Podľa poradcov z Bieleho domu bratislavský summit bude prvou zaťažkávacou skúškou Bushovho sľubu o šírení demokracie v zahraničí a konfrontácii s každým vládcom alebo národom zameranou na skoncovanie s tyraniou vo svete. Ten sľub obsahovala Bushova inauguračná reč.
Poradcovia sa domnievajú, že dva a pol hodiny trvajúca schôdzka s Putinom by Bushovi mala poskytnúť dostatok času na úprimnú výmenu názorov o potláčaní demokratických inštitúcií a likvidácii politickej opozície v Rusku.
"Nemohla by to byť náročnejšia skúška...je to nesmierne dôležité," uviedla Jennifer Windsorová, výkonná riaditeľka organizácie Freedom House, ktorá nedávno Rusko - prvýkrát od začiatku pravidelného monitoringu situácie v roku 1989 - označila za krajinu s deficitom slobody.
Americká administratíva len pred nedávnom ukončila revíziu tzv. ruskej politiky a tím expertov pod vedením poradcu pre národnú bezpečnosť Thomasa E. Grahama Jr. vyzval nepodnikať radikálne zmeny v porovnaní s Bushovým prvým funkčným obdobím a podporovať spoluprácu s Ruskom bez kladenia podmienok v podobe tlaku na rešpektovanie demokratických pravidiel.
Rusko je pre Busha mimoriadnou výzvou: v ostatných rokoch Kremeľ podriadil svojej kontrole nezávislú televíziu, svojich kritikov uväznil alebo donútil odísť do exilu, znárodnil najväčšiu ropnú spoločnosť v krajine, vypudil z parlamentu prozápadných demokratov a zrušil voľby gubernátorov jednotlivých subjektoch Ruskej federácie. Washington si všíma aj snahy Ruska ovplyvniť situáciu v susedných štátoch, ako tomu bolo nedávno na Ukrajine, píše americký denník. To, že k podstatným zmenám vo vzťahu k Rusku nedôjde, Bush naznačil aj tým, že pred cestou do Európy poskytol rozhovor štátnej tlačovej agentúre ITAR-TASS, a nie niektorému z nezávislých médií kritizujúcich vládu. Na ústup od demokracie v Rusku sa ho napokon pýtal slovenský novinár, ale toto interview štátom kontrolovaná ruská televízia neodvysiela, pripomína Washington Post. Situáciu v Rusku Bush v rozhovore charakterizoval ako otázku kontroly a rovnováhy, nepoužíval slovo "demokracia".
V posledných dňoch pred cestou do Európy bol Bush vystavený tlaku z ľavej i pravej časti amerického politického spektra: organizácia Amnesty International ho vyzvala, aby v rozhovore s Putinom nezabudol pripomenúť prípady mučenia, zabitia a iné kauzy zneužívania zákona. Magazín Weekly Standard upozornil, že "ak Bush nebude Putina konfrontovať verejne, budú mať kritici pravdu a autoritárski vodcovia kdekoľvek na svete budú môcť ďalej spokojne spávať".
Senátori John McCain a Joseph I. Lieberman v piatok vyzvali na pozastavenie členstva Ruska v skupine G8 s tým, že "prevrat v Rusku sa nezakráda - ako Liebermann upozorňoval pred dvoma rokmi -, ale blíži sa už poklusom".
Bushovi poradcovia hovoria, že chcú dosiahnuť rovnováhu medzi požiadavkami na rozvoj demokracie v Rusku a inými oblasťami spoločného záujmu, kde panujú konštruktívne vzťahy. Niektorí členovia Bushovej administratívy tvrdia, že sa len ťažko môžu viac venovať vnútropolitickej situácii v Rusku, keď majú plné ruky práce s Blízkym východom.
