Brusel 20. februára (TASR) Ministri zahraničných vecí EÚ pošlú v pondelok posledné varovanie Chorvátsku, aby plne spolupracovalo s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), pretože inak s ním únia nezačne 17. marca prístupové rokovania.
Šéfovia diplomacie vyzvú Záhreb, aby našiel a vydal obvineného generála Anteho Gotovinu do Haagu, ak sa majú začať rozhovory v plánovanom marcovom termíne.
Chorváti sú na tom veľmi zle. Pokiaľ sa neudeje niečo dramatické, je nepravdepodobné, že sa 17. marca rokovania začnú, povedal vysokopostavený diplomat EÚ.
Podľa diplomatických zdrojov je proti otvoreniu rokovaní za súčasnej situácie Európska komisia a jasná väčšina členských štátov. Záhreb podporujú len tri krajiny, jednou z nich je Slovensko.
Nespokojnosť EÚ do veľkej miery vychádza z informácií hlavnej prokurátorky ICTY Carly del Ponte, ktorá tento týždeň v liste predsedníctvu ostro Chorvátsko kritizovala.
Som si istá, že chorvátska vláda sa snažila presvedčiť Gotovinu, aby sa vzdal, ale nebola pripravená ho zatknúť z mnohých dôvodov, tvrdí del Ponte.
EÚ stanovila vlani v decembri termín začatia rokovaní s Chorvátskom na 17. marca, avšak za predpokladu plnej spolupráce s ICTY.
Ďalšími dôležitými témami rokovania ministrov bude Irak, Ukrajina, príprava marcového summitu EÚ, Kosovo, Ukrajina a budúce financovanie únie v období 2007-13.
Ministri by mali schváliť európsku misiu, ktorej úlohou bude výcvik irackých policajtov, väzenských strážcov a sudcov. O opatreniach EÚ na pomoc Iraku bude v utorok na summite s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom referovať slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.
Šéfovia diplomacie začnú zložitú debatu o budúcnosti srbskej provincie Kosovo v rámci diskusie o jej budúcom štatúte, ktorá sa má začať v lete.
V rámci rokovania sa uskutoční zasadnutie Rady spolupráce EÚ a Ukrajinou, ktorá má definitívne schváliť akčný plán susedstva. Pomocou neho chce únia prehlbovať vzťahy s Ukrajinou, hoci Kyjev by si želal jasnejšiu perspektívu členstva v EÚ.
Ministri budú rokovať o podpore konkurencieschopnosti v rámci budúceho finančného rámca na roky 2007-13. Európska komisia navrhla vytvoriť osobitnú kapitolu na podporu konkurencieschopnosti, vedy a vývoja vysokých technológií, vzdelávania a transeurópskych sietí. Chce na tieto účely vyčleniť na sedem rokov 121,7 miliardy eur.
Keďže peniaze sa majú prideľovať len najlepším projektom, nové krajiny, vrátane Slovenska, sa obávajú, že vzhľadom na ich zaostávanie vo vede a výskume nebudú môcť konkurovať bohatším a vyspelejším starým členom EÚ.
Slovensko a ďalší preto žiadajú spravodlivejší prístup k rozdeľovaniu peňazí. Myšlienka tzv. národnej obálky sa javí ako nepriechodná, ale slovenská diplomacia by privítala napríklad partnerské projekty s vyspelejšími.
V tejto kapitole chce Slovensko žiadať tiež navýšenie prostriedkov na pomoc pri odstavovaní jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Komisiou navrhovaná suma 237 miliónov eur na obdobie 2007-13 sa zdá Bratislave nízka. Litva má na rovnaké obdobie dostať 815 miliónov eur.
Politickú dohodu o novej finančnej perspektíve by chcelo luxemburské predsedníctvo v EÚ dosiahnuť na júnovom summite.
Slovensko bude na pondelkovom rokovaní zastupovať minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
