Informovali o tom vo štvrtok diplomatické zdroje EÚ v Bruseli, ktoré nechceli byť menované.
Predstavitelia EÚ údajne argumentujú terajšou "citlivou situáciou v Libanone" a tvrdia, že takýto krok v súčasnosti nemožno od EÚ očakávať, pretože by znamenal príliš veľkú zmenu zahraničnej politiky Európy.
Hoci sa budúci týždeň bude niesť v znamení pokusov o transatlantické zmierenie medzi USA a EÚ, naďalej sa môžu vynoriť viaceré otázky, na ktoré majú USA a EÚ rozdielne názory. Ide predovšetkým o problematiku jadrového programu Iránu, zbrojné embargo voči Číne, zaradenie Hizballáhu na zoznam teroristických organizácií a ďalšie otázky.
Washington považuje Hizballáh podporovaný Iránom a Sýriou za teroristickú skupinu, ktorá narúša snahy USA o mierové vyriešenie konfliktu na Blízkom východe a sponzoruje samovražedné útoky palestínskych teroristických organizácií.
"V Libanone sa deje toľko vecí, v ktorých má Hizballáh kľúčovú úlohu, že rozhodnutie EÚ o Hizballáhu má veľkú politickú dimenziu," uviedol jeden diplomatický zdroj.
Za zaradenie Hizballáhu na zoznam sa začiatkom tohto týždňa prihováral aj izraelský minister zahraničných vecí Silvan Šalom v Európe. Podľa neho je najväčšou hrozbou pre nového palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása práve juholibanonská šiitska milícia Hizballáh, podporovaná Sýriou a Iránom.
"Najväčšie ohrozenie pre Mahmúda Abbása dnes prichádza od Hizballáhu, ktorý stojí za väčšinou teroristických útokov (v Izraeli). Hizballáh nahradil Saddáma Husajna ako strana financujúca palestínskych samovražedných atentátnikov," povedal Šalom.
Izraelské noviny Jediot Achronot vo svojom štvrtkovom vydaní citovali zdroje izraelskej tajnej služby, podľa ktorých Hizballáh stál aj za pondelkovým atentátom v Bejrúte, pri ktorom zahynul libanonský expremiér Rafík Harírí.
Podľa Šaloma disponuje Hizballáh 12.000 raketami a ročne vynakladá deväť miliónov dolárov (okolo 270 miliónov Sk) na výcvik palestínskych teroristov a v roku 2004 sa podieľal na viac ako 60 protiizraelských útokoch.
