SME

Diecéza v rakúskom Gurku podporovala nechtiac potraty a korupciu

Klagenfurt 17. februára (TASR) - Diecéza v rakúskom Gurku financovala bez vlastného vedomia potraty, vojenské lietadlá, detskú prácu, pokusy na zvieratách ...

Klagenfurt 17. februára (TASR) - Diecéza v rakúskom Gurku financovala bez vlastného vedomia potraty, vojenské lietadlá, detskú prácu, pokusy na zvieratách a korupciu. Tak znie záver podrobnej analýzy účastinárskych akcií diecézy, ktorú vypracoval riaditeľ biskupskej finančnej komory Franz Lamprecht.

Na výsledky kontroly reagoval biskup Alois Schwarz nariadením, podľa ktorého sa diecéza musí zbaviť pochybných akcií a zamerať sa len "na eticky čisté výnosy".

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lamprecht tvrdí, že kontrola diecéznych aktivít a zisťovanie tzv. tmavých miest sa začalo na jeseň 2004. "Chceli sme jednoducho preskúmať, či firmy, ktorých akcie vlastníme, zodpovedajú aj našim prísnym etickým nárokom."

SkryťVypnúť reklamu

Kontrola odhalila aj nepríjemné skutočnosti. Napríklad istý prevádzkovateľ nemocnice v USA, v ktorej mala svoj podiel aj katolícka cirkev, vlastnil taktiež kliniky na vykonávanie potratov.

Pri previerke sa taktiež ukázalo, že diecéza vlastní aj akcie výrobcu vojenských lietadiel.

Cirkevný kontrolór zistil, že obchodní partneri diecézy porušili zásady "etického hospodárenia" v 15 prípadoch. Diecéza sa taktiež vzdá akcií v známom výrobcovi športovej obuvi, pretože tento využíva aj detskú prácu.

Franz Lamprecht zdôraznil v dnešnom rozhovore pre rakúsku agentúru APA, že akcie nekupovala samotná cirkev ale banky, ktoré mali od diecézy plnú moc na spravovanie jej majetku.

"Eticky korektné akcie" sa síce podľa Lamprechta nevyhnú istým výkyvom hodnôt, prinesú ale rovnako vysoké a k tomu "čisté" výnosy. Je taktiež dôležité ukázať, že hospodársky nejasné a nesprávne štruktúry nepodporuje aspoň cirkev, dodal Lamprecht.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 065
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 583
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 208
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 440
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 613
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 604
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 274
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu