Washington 17. februára (TASR) - John D. Negroponte dnes označil funkciu riaditeľa pre americké spravodajské služby, na ktorú ho nominoval prezident USA George W. Bush, za najväčšiu výzvu jeho 40 rokov práce pre vládu.
A to už o niečom hovorí, keďže poslednými dvoma postami, v ktorých 65-ročný Negroponte pôsobil, bol úrad veľvyslanca USA v Iraku v čase eskalujúcich protiamerických násilností a predtým zastával funkciu veľvyslanca USA pri OSN, a to v čase pred vojnou v Iraku a v období poznamenanom zhoršením vzťahov medzi Washingtonom a Spojenými národmi.
Bush nomináciu oznámil na tlačovej konferencii v Bielom dome s Negropontem po boku. Prezident naznačil náročnosť novej funkcie svojho poradcu a vyhlásil, že pod Negroponteho budú spadať všetky americké spravodajské služby s cieľom "zastaviť teroristov pred tým, ako udrú".
Podľa dobre informovaného zdroja administratívy citovaného agentúrou AP, Bushovou prvou voľbou bol bývalý riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Robert Gates. Ten však - ako aj niekoľko ďalších kandidátov - ponuku odmietol. Oslovené osoby vyjadrili obavy, že zákon, na základe ktorého bol post vytvorený, je príliš vágny pri definovaní právomocí riaditeľa pre spravodajské služby.
Negroponte sa narodil v Londýne ako syn gréckeho lodného magnáta. Počas kariéry sa nevyhol kontroverziám: ako veľvyslanec USA v Hondurase v rokoch 1981-85, keď v stredoamerickej krajine bola vojenská vláda, bol Negroponte podozrievaný, že zohral kľúčovú rolu pri realizácii tajnej stratégie administratívy Ronalda Reagana zameranej na potlačenie sandinistickej vlády v Nikarague.
Podpora americkej vlády pre contra - antisandinistických rebelov, ako aj predaj amerických rakiet Iránu v súvislosti s v Iráne zadržiavanými americkými rukojemníkmi, viedla k škandálu Irán-Contra, ktorý otriasol Reaganovým druhým funkčným obdobím.
Honduras bol počas Negroponteho pôsobenia na tamojšom veľvyslanectve obviňovaný z porušovania ľudských práv.
Senát nomináciu Negroponteho na post ambasádora pri OSN potvrdil až v septembri 2001 - po polročnom zdržaní spôsobenom hlavne kritikou jeho pôsobenia v Hondurase.
V OSN mal Negroponte ťažké poslanie pokúsiť sa presvedčiť Bezpečnostnú radu, aby schválila použitie sily proti irackému lídrovi Saddámovi Husajnovi. Potom musel obhajovať Bushovo rozhodnutie zasiahnuť v Iraku napriek výhradám Francúzska, Nemecka, Ruska a iných krajín. Bush, neskrývajúc sklamanie zo svojich spojencov, sa vtedy vyjadril, že OSN sa stala irelevantnou organizáciou, čo prácu Negroponteho neuľahčilo.
V povojnovom Iraku Negroponte dohliadal na budovanie americkej diplomatickej misie, najväčšej ambasády USA na svete. Zároveň sa musel zaoberať útokmi na amerických a iných koaličných vojakov a na príslušníkov irackých bezpečnostných síl.
Negroponte ako diplomat pôsobil na ôsmich postoch v Ázii, Európe a Latinskej Amerike pred tým, ako ho Bush povolal zo súkromného sektora na post veľvyslanca pri OSN. V administratíve Bushovho otca, Georgea H. W. Busha, bol druhým námestníkom pre národnú bezpečnosť. Neskôr bol veľvyslancom v Mexiku a na Filipínach.
Rovnako ako Bush aj Negroponte vyštudoval na Yale. S manželkou Dianou, narodenou v Británii, majú päť detí.
"John je bystrý, chápe mnohoznačnosť," povedal o Negropontem Richard Holbrooke, ambasádor pri OSN za vlády demokrata Billa Clintona. Podľa bývalého republikánskeho šéfa diplomacie Henryho Kissingera, ktorý si Negroponteho zvolil do tímu pre parížske rokovania o ukončení vietnamskej vojny, Negroponte zosobňuje "stabilitu a pevnosť". "Je trpezlivý a bystrý," povedal.
