Brusel 17. februára (TASR) Návrh vytvoriť európsku daň z leteckého paliva, výnosy z ktorej by EÚ používala na financovanie rozvojovej pomoci, nemá zrejme veľkú šancu na úspech.
Hoci luxemburské predsedníctvo i mnoho členských krajín nemecký a francúzsky nápad podporuje, najmenej šesť štátov s ním nesúhlasí. V daňových otázkach pritom EÚ rozhoduje jednomyseľne. O návrhu diskutovali dnes v Bruseli ministri financií európskej dvadsaťpäťky. Z tej diskusie sa zdá, že je to myšlienka, ktorá nebude mať šancu presadiť sa v celej EÚ, zhodnotil debatu slovenský minister financií Ivan Mikloš.
Návrh je podľa neho veľmi predbežný, neboli k nemu poskytnuté žiadne analýzy a pre konečné stanovisko potrebuje Slovensko vedieť oveľa viac. Istú ekonomickú logiku tento nápad má, ale je okolo neho množstvo otvorených otázok.
Isté argumenty na zavedenie takejto dane existujú z hľadiska toho, že s leteckou dopravou sú spojené isté ekologické náklady, tzv. negatívne externality, povedal Mikloš. Ak by tieto boli z výnosu dane kryté, mohlo by to mať svoju opodstatnenosť. Ale používať ju len na pomoc rozvojovým krajinám sa zdá už problematické, doplnil minister.
Okrem toho upozornil, že zavedenie takejto dane len v niektorých krajinách, napríklad členských štátoch EÚ, by ohrozilo konkurencieschopnosť ich leteckých spoločnosti oproti ostatným. Globálne zavedenie dane z kerosínu však za reálne nepovažuje ani luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.
Návrh dnes podľa Mikloša odmietli najmä krajiny na periférii EÚ a tie, ktoré majú bohatý cestovný ruch, napríklad Grécko či Španielsko. Obávajú sa, že daň by zvýšila ceny leteniek a ubrala im turistov. Proti návrhu sú aj letecké spoločnosti.
Podľa luxemburského predsedníctva a Európskej komisie by však takáto daň mohla byť dobrým doplnkovým zdrojom pre financovanie rozvojovej pomoci. Bez nej krajiny EÚ len ťažko splnia svoj záväzok poskytovať na rozvojovú pomoc do roku 2015 aspoň 0,7 percenta HDP.
Mikloš tento záväzok nespochybňuje, ale ako ho krajiny naplnia, by malo ostať v prvom rade na nich. SR dnes vynakladá na takúto pomoc asi 0,04 percenta HDP.
Úplne najviac by podľa Mikloša chudobným štátom pomohla liberalizácia obchodu. Ak by sa odstránili obchodné bariéry pri obchodovaní s potravinami a poľnohospodárskymi produktami, tak by to rádovo viac pomohlo chudobným a rozvojovým krajinám, ale tu zdá sa je problémom silná potravinárska a poľnohospodárska loby, ktorá liberalizácii bráni, usúdil minister.
