Handlová 23. decembra (TASR) - Nezvyčajné múzeum buduje vo svojom rodinnom dome v Handlovej tamojší ľudový rezbár a bývalý baník Ján Procner, v snahe zachovať históriu uhoľného baníctva v tomto meste. Za necelé dva roky už v ňom zhromaždil viac ako päťsto predmetov, rôznych dokumentov, fotografií a umeleckých artefaktov. Múzeum je po dohode s domácim pánom prístupné aj širokej verejnosti.
Hnedé uhlie začali v Handlovej priemyselne ťažiť pred 92 rokmi. J. Procner je už dôchodca, ale v podzemí ako baník odpracoval 33 rokov. V múzeu má predovšetkým niekoľko desiatok vlastných drevených vyrezávaných reliéfov, ktoré dokumentujú baňu a baníkov pri práci. Nachádzajú sa tam však aj pôvodné, ešte funkčné banícke kahance. Je medzi nimi aj najstaršia lampa na karbidové vápno, ale tiež technická rarita - kahan na stlačený vzduch vybavený malým dynamom. Podarilo sa mu uchovať aj prvé vŕtačky "flotmanky" používané v podzemí, rôzne náradie, štajgrovské "fokoše", prvú banícku prilbu z hrubej kože, uniformy, vyznamenania a iné predmety.
Keď sa Handlovčania dozvedeli, že buduje múzeum, začali mu nosiť aj staré veci dennej potreby, remeselnícke náradia a podobne. Takto získal sadu hoblíkov, sekery, mažiare, staré cechové znaky. Medzi najcennejšie predmety patrí maľovaná vlajka handlovského čitateľského spolku, ktorý vraj na konci 19. storočia mal až 600 členov.
V posledných mesiacoch sa Procner zameral aj starú handlovskú architektúru. Požiadal výtvarníka Igora Lackoviča, taktiež dlhoročného baníka z Prievidze, aby mu na plátno namaľoval najstaršie usadlosti a budovy v Handlovej a okolí.
Procnerove múzeum už navštívili stovky žiakov a študentov handlovských škôl, ale aj hostia zo zahraničia. Veľmi často k nemu chodia bývalí obyvatelia Handlovej alebo ich potomkovia z radov Karpatských Nemcov, ktorí ťažbu uhlia rozbiehali a po vojne museli z mesta odísť. Procnera ale mrzí, že sa o jeho zbierku nezaujímajú mestské inštitúcie, ktoré by mali mať na zachovaní histórie rovnaký záujem.
TASR ponúka k správe aj fotografie.
