Brat daroval sestre kostnú dreň

Málokto si dokáže predstaviť bôľ rodičov po oznámení, že ich dieťa má nevyliečiteľnú chorobu. Rodine Lenárdovcov z košického sídliska Ťahanovce sa to stalo. Lekári diagnostikovali ich ročnej Simonke smrteľnú chorobu - leukémiu.

Ako jediná šanca na záchranu sa črtala transplantácia kostnej drene. Výlučne od pokrvného príbuzného - no nemôžu to byť rodičia. Kostnú dreň mohol darovať len ich syn. Mal štyri roky.

Štvorročný Jaroslav daný stav, samozrejme, veľmi nechápal. No súhlasil, že sestre pomôže. Zachránil ju. Po rokoch dostal už ako deviatak na Základnej škole ocenenie za Detský čin roka 2004.

"Veľa si už z operácie nepamätám, len detaily," hovorí dnes Jaroslav, vášnivý futbalista, fanúšik stolného tenisu a zanietenec do počítačovej techniky. "Bol som malý a nešlo mi do hlavy, prečo sú mama i otec stále smutní. Spomínam si skôr na cestu do Prahy, kde býva ujo - operácia bola spojená aj s prázdninami u neho. Vnímal som to vlastne ako pekný výlet tam."

Takzvanému výletu však predchádzali samé zlé správy. Dovtedy sa transplantácia kostnej drene robila iba u detí starších ako tri roky. Inak bola šanca na úspech údajne mizivá. Nehovoriac o tom, že zákrok stál približne milión korún.

Investovať do operácie úspory i nádej sa oplatilo. Nevzdal sa ani docent Ján Starý z pražského transplantačného centra motolskej nemocnice, ktorý dovtedy transplantáciu u takého malého pacienta nerobil.

Napriek takmer nulovej prognóze na pozitívny výsledok vykonal pre rodinu Lenárdových zázrak. Štep z kostnej drene malého Jaroslava sa ujal - organizmus Simony ho prijal. Žije.

Dnes chodí do spoločnosti, na slnko, neje lieky, ale vitamíny. Dokonca športuje. Hrá basketbal, jazdí na korčuliach, bicykluje sa a uvažuje o tanečnom aerobiku. "Je to malá čertica," hovorí Jaroslav, ktorý dal sestre šancu na nový život.