O Kremnici sa zvykne hovoriť aj ako o mekke nepočujúcich. Sú tu prakticky všetky typy škôl pre sluchovo postihnutých - od materskej školy cez stredné vrátane jediného slovenského gymnázia s týmto zameraním. Preto tam kremnický kaplán Róbert Colotka slúži každú stredu omše v posunkovej reči.
Na Slovensku je len pár duchovných, čo zložitú posunkovú reč ovládajú. Róbert Colotka prišiel pracovať do Kresťanského centra nepočujúcich v Lúčkach pred desiatimi rokmi. Ak chcel komunikovať s ľuďmi, s ktorými sa tam stretával, naučiť sa posunkovú reč bola nevyhnutnosť.
Kurz viedol František Bartoš. Aj jeho prvou zastávkou bola v minulosti Kremnica. Róbert Colotka ho nahradil. V Kremnici okrem svätých omší nepočujúcich učí náboženstvo. Rôzne vekové skupiny. A aby sa priblížil čo najviac aj deťom, okrem štúdia teológie sa rozhodol študovať špeciálnu pedagogiku.
Chodí za nepočujúcimi do Lučenca, Trenčína, Nitry a Banskej Bystrice. Hovorí: "Zvládnuť posunkovú reč je jedna vec, a skutočne porozumieť nepočujúcim je druhá. To sa učím stále."
Keďže liturgická reč je obrazná a často abstraktná, je o to zložitejšie priblížiť nepočujúcim obsah omše či state zo svätého písma. Ich slovná zásoba je obmedzená a abstraktné pojmy chápu ťažšie.
"Každé slovo im musím priblížiť. Začínam od toho, čomu rozumejú. Niečo dokážu odpozerať z perí, ale je to veľmi náročné. Posunky mi výrazne pomáhajú v tom, aby sa dokázali sústrediť aj na zložitejšie časti. Snažím sa však, aby to, o čom hovorím, bolo vždy zrozumiteľné.
S prípravou textov a ich prekladom mu pomáhajú Beáta Chrenová a Rudolf Bartošík, ktorí s nepočujúcimi deťmi pracujú v školách.
"Bez nich by som to ťažko zvládal," hovorí kaplán. Viera má pre nepočujúce deti, z ktorých je veľká časť sirôt, veľký význam: "Každý z nás hľadá zmysel života a to, čo je v ňom dôležité. Práve viera môže byť pre takto hendikepovaných ľudí hľadaním a naplnením života."
(eta)
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK