Boli časy, keď Martin Scorsese patril medzi generáciu filmárov, ktorá hýbala Hollywoodom. Zopár jeho filmov veľmi príjemne spestrilo svetovú kinematografiu. Dá sa teda chápať, že nedostať za takú námahu žiadneho Oscara, môže byť trochu frustrujúce.
Americký režisér má dnes vyše šesťdesiat a zrejme sa snaží tento handicap vyrovnať. Niečo také vanie už z nedávneho filmu Gangy v New Yorku, ktorý mu herecky potiahli Daniel Day Lewis s Leonardom DiCapriom. Bol to jeden z tých prípadov, kde je forma oveľa viditeľnejšia ako obsah, a pod ktorým by namiesto Scorseseho mohol byť pokojne podpísaný aj iný zručný režisér.
Prešli dva roky a Leonardo DiCaprio prišiel za Scorsesem s ďalším príbehom z americkej histórie. Je z prvej polovice minulého storočia a rozpráva o mužovi, ktorý v deväťnástich zdedil veľký majetok, stal sa filmovým režisérom, producentom, playboyom, zviedol aj Katharine Hepbournovú a Avu Gardnerovú. A popritom mal veľmi rád lietadlá a lietanie.
Howard Hughes nebol žiadny trochár, ale pedant a poriadny megaloman. Keď už sa do niečoho pustil, tak s tým, aby pritom zlikvidoval všetku svoju konkurenciu. A darilo sa mu. Najprv úspešne ustál rizikovú výrobu Pekelných anjelov, najdrahšieho filmu, aký dovtedy v Hollywoode vznikol, a potom začal obdivuhodným tempom poháňať a rozvíjať letecký priemysel.
Keď chodil Scorsese po svete a svoj najnovší film promoval, spomenul svoj nedávny rozhovor so Stevenom Spielbergom. "Poradil mi: Keď budeš nakrúcať pád lietadla, nezabudni ukázať ľudí vnútri v domoch, trasúce sa predmety a chvejúce sa okná!"
Scorsese si vzal kolegovu drobnú radu k srdcu. Prečo to nekvitovať, takáto hra s efektmi patrí ku každému filmu s ambíciou zabávať. V tomto prípade pomohla vytvoriť atmosféru a naladiť ľudí na rozprávanie o časoch, keď bolo všetko nové a zaváňalo dobrodružstvom. Spolu s kameramanom Robertom Richardsonom popracoval Scorsese aj na tom, aby jeho exteriéry dostali ľahučký bledomodrý a ružovkastý nádych, ktorý pripomína staré hollywoodske filmy. Veľa jeho záberov je naozaj expresívnych, zaujímavá hudba v nich nenápadne dráždi.
V Letcovi je však aj ťažko prijateľné množstvo zbytočných záberov. To, že aj tá najokrajovejšia postava z komparzu plytvá cennými sekundami, najviac škodí postave Howarda Hughesa. Výstredná formálna exhibícia neúprosne likviduje všetko živé, čo v nej je. Dlho, dlho nevysiela žiadne emócie, a preto ich ani nemôže vyvolať. Nie je problém zostať voči nej indiferentný - nič horšie sa už filmovému hrdinovi nemôže stať.
Silnejším motívom by mohla byť Hughesova zákerná fóbia z baktérií a špiny, Scorsese však na ňu upozorňuje až príliš násilne. A naopak, to že pre túto fóbiu skončil Hughes ako nešťastný odľud a posledných 25 rokov vôbec nevychádzal z domu, zostalo vo filme len naznačené.
Jediným miestom, kde sa z hrdinu stáva zaujímavá postava a kde prejaví svoju duchaplnosť či výraznejšie city, je scéna na súde (Hughes bol obvinený z okrádania americkej vlády). Škoda, že trvá asi desať minút a že jej čas príde až na konci filmu.
A Leonardo DiCaprio? Za nevýrazný výsledok nemusí mať práve najhoršie svedomie. Hrá dobre, ale nie zas tak, aby ohúril. Hughesov charakter zložil z čriepkov, ktoré už kedysi porozhadzoval. Najotáznejšie je, či sa so svojou chlapčenskou tvárou a postavou na úlohu štyridsiatnika vôbec hodil.
Ale Scorsese môže byť spokojný. Letec má jedenásť nominácií na Oscara, v niektorých kategóriách bude určite úspešný. Možno s tým súhlasiť, možno s tým nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko, čo sa s tým dá urobiť.
Letec (The Aviator) * USA/ Japonsko/ Nemecko 2004 * 170 min * Réžia: Martin Scorsese * Scenár: John Logan * Kamera: Robert Richardson * Hudba: Leadbelly, Howard Shore * Hrajú: Leonardo DiCaprio, Cate Blanchett, Kate Beckinsale, John C. Reilly, Alec Baldwin, Alan Alda * Premiéra v SR: 10. februára
Autor: ;KRISTÍNA KÚDELOVÁ
