A nemyslím si to iba preto, lebo SuperStar pozerám a chcem sa obhájiť pred obvinením, že patrím do skupiny ľudí, ktorí sa zabávajú ľahkými, komerčnými a obsahovo vyprázdnenými reláciami. Slovensko hľadá SuperStar je reality šou, ale kultivovaná.
Máme síce možnosť detailne vidieť emotívne prejavy súťažiacich a úvodné kastingy mali v sebe aj kus bulváru. Išiel som sa popukať od smiechu na niektorých súťažiacich so svojským prejavom, neskôr zaradených do hviezdnej roty. A bol som spolu s nimi zahanbený a strápnený, keď Habera a zvyšok poroty spustil svoje ostré, nekompromisné a posmešné hodnotenie.
To všetko sa však skončilo a teraz zostáva len veľkolepá hudobná šou, ktorá je od pravej, primitívnej "reality" na hony vzdialená.
Čo je na súťaži Slovensko hľadá SuperStar naozaj super, je kvalita finálovej jedenástky. Vyhrať môže len ten, kto má skutočne talent.
Tým nemyslím to, že musí nutne všetko dokonale a bezchybne odspievať. Drobné chybičky a zaváhania v prejave sa dajú postupne, bez problémov doladiť. A čo je najlepšie, výsledkom celého superhviezdneho humbuku budú noví a kvalitní predstavitelia slovenskej modernej pop-scény.
Finálová skupina je podľa môjho názoru aj preto taká pôsobivá, lebo obsahuje takmer všetky typy ľudských osobností.
Krásnu, tajomnú až posvätne neprístupnú Martinu Šindlerovú, exotického Mira Jaroša, rebelantského, ba priam drzého Roba Miklu, roztomilú Zdenku Prednú, charizmatického Petra Končeka, detsky bezstarostného Tomáša Bezdedu, romantického a plachého Sama Tomečka či stále usmiatu Katku Koščovú.
Zdá sa, že intenzívne emócie, ktoré na SuperStar prežívajú, stmelili týchto ľudí do silného kolektívu, v ktorom vládne priateľstvo a vzájomná podpora napriek tomu, že si všetci určite uvedomujú vzájomnú konkurenciu. Pôsobia, akoby ich cieľom nebolo vyhrať nad ostatnými protivníkmi, ale podať čo najlepší výkon. O ostatnom rozhodnú ľudia.
Mojsejovci - to je iná káva. Ešte sa to ani nezačalo a už sa hrozím chvíle, ako to na nás vybalia v celej svojej obludnej "kráse".
Nezvyknem odsudzovať a kritizovať veci skôr, ako ich spoznám. Ale už ten spôsob, akým sú Mojsejovci propagovaní, a informácie, ktoré boli o šou zverejnené, naznačujú, o zábavu na akej úrovni pôjde.
O tom, kto dostane dva milióny, nerozhodne dobrý spev a priazeň divákov, ale napríklad pobehovanie nahých žien, jedenie potkanov a iný extrémizmus.
Súťaž nemá dokopy nijaké pravidlá (aspoň čo som sa dočítal), snáď len navzájom sa nepozabíjať. Ide v prvom rade o pritiahnutie divákov za každú cenu. Nejde o umelecký zážitok, o vytvorenie nejakej hodnoty, objavenie talentu, ale o megaohúrenie, až nám z toho budú sánky padať.
A zrejme sa im to aj podarí. Aspoň jednu časť si určite pozriem. Už len preto, aby som sa zbavil aj posledného zrnka pochybnosti, či im v tomto článku náhodou nekrivdím.
gabor.blog.sme.sk
