Ich objav už len vedecky potvrdzuje to, čo dávno vedia všetci básnici, umelci, filozofovia i samotné zaľúbené duše.
Vedci publikovali výsledky svojej štúdie krátko pred dňom svätého Valentína a úkaz nazvali "syndrómom zlomeného srdca". Tragická alebo šokujúca udalosť môže podľa nich skutočne otriasť srdcom do takej miery, že vzniknú príznaky klasického srdcového infarktu, ako je silná bolesť v hrudi, abnormálny srdečný rytmus či lapanie po dychu.
Na rozdiel od infarktu je však syndróm zlomeného srdca zvratný. Pacienti sú často hospitalizovaní, no zvyčajne sa zotavia v priebehu niekoľkých dní po krátkom odpočinku na lôžku a dostatočnom príjme tekutín, a ich srdce neutrpí žiadnu trvalú ujmu.
V štúdii, zverejnenej v dnešnom vydaní odborného časopisu New England Journal of Medicine, lekári syndróm nielen pomenovali, ale aj ukázali, ako sa odlišuje od klasického infarktu, a vysvetlili, čo ho spôsobuje.
Po stáročia lekári vedeli, že emocionálne šoky môžu viesť k zlyhaniu srdca až náhlej smrti. Syndróm zlomeného srdca, technicky označovaný ako stresová kardiomyopatia, je však odlišným javom. Celodenný prílev adrenalínu a ďalších stresových hormónov môže spôsobiť pokles čerpacieho výkonu srdca. Hormóny pravdepodobne spôsobujú stiahnutie drobných srdcových ciev, domnievajú sa vedci, ale pripúšťajú, že príčinou môžu byť aj iné faktory.
Docent doktor Hunter Champion spolu s kolegami liečil v priebehu štyroch rokov 19 pacientov, ktorých prijali na pohotovosti so "zlomeným srdcom". Takmer všetci boli ženy po menopauze, čo však vedci zatiaľ nevedia vysvetliť. Väčšina prekonávala smrť svojho manžela, rodiča alebo dieťaťa. Iní prežívali traumu po dopravnej nehode, ozbrojenej lúpeži, ostrej výmene názorov, výpovedi pred súdom či strachu z verejného vystúpenia. Vyšetrenia srdca a magnetická rezonancia potvrdili, že ani jeden z uvedených pacientov nemal srdcový infarkt.
Výsledky podobné zisteniam Championovho tímu potvrdili aj výskumníci z Japonska i štátu Minnesota, ktorí podľa vlastných slov zaznamenali rovnaké prípady. Champion podotýka, že syndróm zlomeného srdca je javom, "ku ktorému dochádza stále, ale ľudia málokedy vyhľadajú lekársku pomoc".
Doktor Daniel Shindler, riaditeľ laboratória echokardiografie na Lekárskej fakulte Roberta Wooda Johnsona v New Brunswicku v štáte New Jersey, je presvedčený, že závery amerického výskumného tímu dávajú zmysel - vzhľadom na dobre známu spojitosť medzi mozgom a srdcom - a poskytujú prvé lekárske vysvetlenie tohto javu.
Zistenia ocenil aj doktor Sidney Smith, bývalý prezident Americkej kardiologickej asociácie a riaditeľ Centra kardiovaskulárnej medicíny pri Univerzite Severnej Karolíny. Podľa neho budú lekári odteraz venovať viac pozornosti syndrómu zlomeného srdca pri vyšetrovaní pacientov, ktorí sa sťažujú na bolesti v hrudi a súčasne prežívajú stratu svojho blízkeho.
