Seriál Sex v meste je moja veľká slabosť. Nahrádza mi priateľské vzťahy, čo som mala doma. Tie ženské mi pripomínajú dni, keď som vyrážala von s kamarátkami.
Nebolo to také okázalé a preľudnené mužmi ako u nich, ale predsa. Boli sme to my. Celkom blízko jedna druhej v prípade akejkoľvek katastrofy. Nemusela som vtedy letieť viac ako 10 hodín, aby som ich videla.
Preto hovorím - ten seriál mi nerobí dobre. Kedysi to bolo aj o tom, že som túžila po práci, podobnej tej, ktorú mala Carrie B. Aj preto som sledovala Sex v meste. Sedieť vo veľkomeste a písať čosi, o čom veľa neviem, ale aj tak mi bude ktosi platiť. Niekto to bude dokonca aj rád a pravidelne čítať.
Nuž, s tým písaním by to nemuselo byť až také zlé, ako som si myslela. Píšem. S prípadnými novými kamarátkami to asi potrvá dlhšie.
Dnes som po dlhom čase zakotvila na chate. Ja a dve moje priateľky. Dali sme si tam virtuálnu šálku kávy a potom aj pohár vína. Sedeli sme pritom v rozdielnych zemepisných šírkach. Každá v svojom dočasnom svete. Napriek časovým posunom to bolo ako za starých čias. Ani sme si neskákali do reči. Úplne skvelý pocit. A nemusela som sa nikam ponáhľať, keď bolo po stretnutí. Len som sa odhlásila z chatu.
Možno je to časovo menej náročné ako let do Európy. No počas týchto dní by som skutočne dala všetko za to, aby som mohla tlesnúť rukami a presunúť sa na pár kilometrov od hraníc Slovenska. Mať nablízku priateľky, je také dôležité, ako mať na blízku toho pravého muža.
V tomto sa tiež v čomsi tá šou našich životov podobá na tú televíznu. Aj tam pátrajú po mužoch, tých pravých aj pravých na práve ten-ktorý deň. Napokon však dospeli k tomu, že mať skvelú priateľku, ktorá je tu vždy pre vás, je čosi nevyhnutné a špeciálne.
Aj ja si to uvedomujem. A tak teraz nebudem na čas pozerať žiadny Sex v meste. Nerobí mi to dobre.
