Riaditeľ nosil Borisa na rukách

Najznámejším žiakom základnej školy v Zemianskych Kostoľanoch je dnes 12-ročný Boris Gatiaľ. Ide o zdravotne postihnutého chlapca, ktorý dokáže chodiť len s pomocou špeciálnych bariel.

Rodičia, ktorí majú ďalšie tri zdravé deti, sa najskôr obávali, že budú musieť postihnutého syna každý deň voziť do školy do niekoľko kilometrov vzdialenej Prievidze. Škola v obci totiž nemá bezbariérový prístup, vojsť do nej sa dá len po schodisku. Trieda, ktorú mal Boris navštevovať, bola na poschodí.

Borisovým rodičom však vyšiel v ústrety riaditeľ školy Ivan Neúročný a triedu terajších piatakov presťahoval na prízemie. Každé ráno na Borisa čakal pred školou a vyniesol ho hore schodmi. Borisovi sa učitelia i spolužiaci zapáčili a po mesačnej skúške sa v Kostoľanoch rozhodol ostať.

"Najskôr som netušil, čo všetko príchod hendikepovaného žiaka môže spôsobiť, teraz som však presvedčený, že to stálo za to," hovorí riaditeľ. Dnes už zháňa financie na vybudovanie bezbariérového sociálneho zariadenia. Postaviť ho chcú ešte v tomto roku.

Aj spolužiaci prijali Borisa ako kamaráta. Podľa riaditeľa sa od začiatku začali predháňať, kto mu pomôže viac. Borisovi sa ťažko píše, spolužiaci mu preto pomáhajú s prepisovaním úloh alebo s nosením pomôcok.

"Prvé dni som sa veľmi bál, no boli super," spomína Boris. Je šťastný. Zo všetkého najradšej má prácu na počítačoch. Po škole ostáva v počítačovej miestnosti a za pomoci učiteľky si robí úlohy, ktoré si potom vytlačí. Podľa riaditeľa je výborný žiak. "Má jednotky a dvojky, lepšie mu však idú humanitné predmety, veľmi rád číta."

Keď Borisova mama videla enormnú snahu učiteľov i spolužiakov pomôcť jej synovi, rozhodla sa o prístupe školy napísať na ministerstvo sociálnych vecí a rodiny. Minister Ľudovít Kaník škole ako jedinej na Slovensku udelili plaketu za sociálny čin uplynulého roka.