Haag 4. februára (TASR) - Odvolacia komora haagskeho tribunálu OSN dnes potvrdila odsúdenie veliteľa bosnianskosrbského väzenského tábora Dragana Nikoliča, kvôli technickej záležitosti však znížila jeho trest o tri roky na 20 rokov väzenia.
Nikolič (47) v rámci dohody so žalobcami uznal vinu z prenasledovania a vraždy. Sudcovia prvej inštancie ho v decembri 2003 odsúdili na 23 rokov väzenia - čo bolo viac, ako odporučila prokuratúra.
Udelením vysokého trestu chceli zaistiť, že Nikolič si skutočne odsedí prokuratúrou odporučených a obhajobou akceptovaných 15 rokov. Tribunálom odsúdení môžu totiž po odpykaní troch štvrtín trestu požiadať o prepustenie. Odvolacia komora akceptovala výhrady obhajoby, že prvá inštancia možnosť predčasného prepustenia do rozhodnutia o výške trestu zaradila "mechanicky".
Sudcovia prvej inštancie vyhlásili, že Nikolič si zaslúži zostať vo väzení do konca života, zohľadnili však jeho ľútosť a spoluprácu so žalobcami.
Odvolacia komora odmietla ďalšie argumenty Nikoličových právnikov, podľa ktorých je pôvodný trest neprimerane vysoký a že ich mandant nie je v skutočnosti sadista.
"Boli predložené jasné dôkazy, že svojimi zvrátenými činmi s radosťou využíval svoju moc nad zadržiavanými," uvádza sa v rozhodnutí.
Nikolič sa zločinov dopustil ako veliteľ väzenia v Sušici - pôvodne hangári, kde na ploche 50x30 metrov zadržiavali do 500 osôb, vrátane žien a detí. V období máj-október 1992 táborom prešlo do 8000 moslimských civilistov z oblasti Vlasenica, niektorí tam strávili pár dní, iní niekoľko mesiacov.
Nikolič, bývalý zamestnanec kovospracujúceho podniku, priznal, že ako veliteľ dohliadal na páchané zločiny. Raz pred mužom, ktorého mučil, povedal: "Nemôžem veriť, že zviera ako toto nemôže zomrieť. Musí mať dve srdcia."
Podľa žaloby Nikolič "z hangára osobne bral ženy každého veku a odovzdával ich mužom, o ktorých vedel, že ich budú sexuálne zneužívať alebo ich znásilnia".
Žalobu proti Nikoličovi vzniesli v roku 1994, čím sa stal prvou osobou, ktorú v roku 1993 vytvorený ICTY obžaloval. Zatknutiu unikal až do apríla 2000. Pôvodne vznesené obvinenia odmietol, v septembri 2004 však po dohode uznal vinu v štyroch bodoch žaloby. Prokuratúra ako protihodnotu odporučila 15-ročný trest.
Podľa prvej inštancie žalobou odporučený trest neodzrkadľuje "brutalitu, počet spáchaných zločinov a základný zámer ponížiť a degradovať" obete.
