* Neverím ľuďom, ktorí sa tvária, že majú odpovede na VŠETKY otázky.
* Priznanie, že som sa mýlil, nie je slabosťou, ale múdrosťou - zotrvávať v omyle vedome, je jedným z najhorších hriechov. Priznanie vlastnej chyby vyslobodzuje z pút a dáva slobodu.
* Vstupujem do diskusie s vedomím, že sa môžem mýliť.
* Nehovorím len preto, aby som rozprával. Hovorím len vtedy, keď mám čo povedať. Menej býva niekedy viac.
* Nezačínam veľa tém naraz. Ak sa diskutuje o množstve rôznorodých tém v jednej diskusii, znemožňuje to ísť do hĺbky problému a diskusia je povrchná. Veci pritom často bývajú vnútri celkom iné, ako sa javia navonok.
* Pred ľuďmi, ktorí o sebe vyhlasujú, že hovoria v mene Boha, sa mám dvakrát na pozore.
* Ak chcem o niečom aktívne diskutovať, najskôr si to aspoň v základoch naštudujem. V opačnom prípade sa ľahko môže stať, že budem vyzerať tak, ako keby som práve objavoval teplú vodu. Ak ma zaujíma téma, o ktorej takmer nič neviem, radšej počúvam a ak je to možné, veľa sa pýtam. Svoj vlastný názor formulujem až oveľa neskôr po prvej diskusii na túto tému, keď mám relatívne dostatočný prehľad. (tento bod často porušujem)
* Konečný výsledok diskusie, ktorý budem považovať za pravdu, je OTÁZKOU ROZHODNUTIA, ku ktorým argumentom sa prikloním.
Platnosť posledného bodu som mal možnosť si znovu overiť. V týždenníku .týždeň som sa dozvedel, že veľké množstvo Američanov neverí, že NASA s Apollom 11 pristála 20. júla 1969 na Mesiaci, a že prvá ľudská noha, ktorá sa mesiaca dotkla, patrila Neilovi Armstrongovi.
Šíriteľov takýchto konšpiračných teórií o údajnom podfuku, fotomontážach a podobne, je hneď niekoľko. Ľudia si už len vyberajú, koho argumenty - alebo skôr pseudoargumenty - prijmú. NASA môže vyvracať tieto tvrdenia, koľko len chce.
Ľudia sa už rozhodli, čomu uveria.
gabor.blog.sme.sk
