Londýn/Exeter 2. februára (TASR) Klimatické zmeny by mohli do roku 2050 prinúť 150 miliónov osôb, aby opustili svoje doterajšie bydliská a hľadali si nové. Títo klimatickí utečenci by unikali pred vysokou hladinou morí alebo by opúšťali pôdu, lebo by sa stala neúrodnou, informovala dnes agentúra AFP s odvolaním sa na štúdiu o klimatických zmenách, prezentovanú v britskom Exeteri.
V tomto sídle britských meteorologických služieb sa koná od utorka do štvrtka Medzinárodná vedecká konferencia o klimatických zmenách za účasti asi 100 vedeckých pracovníkov z Európy, Ázie, Afriky a USA.
Napríklad z Indie by muselo odísť až 30 miliónov osôb z dôvodu stále sa opakujúcich záplav. V Bangladéši by sa mnohé územia mohli dostať pod vodu, alebo následkom zosuvov pôdy by sa stali celkom nepoužiteľnými, uviedol predseda Medzivládnej skupiny expertov na vývoj klímy (IPCC), ktorá pracuje pod záštitou OSN, Radžendra Pašaurího.
Podľa štúdie IPCC by sa teploty ovzdušia mali do konca storočia zvýšiť od 1,4 do 5,8 stupňa Celzia v porovnaní s rokom 1990. Hladina oceánov a morí sa v rovnakom časovom období podľa špecialistov zvýši od deväť do 88 centimetrov.
Otepľovaním ovzdušia sa zároveň výrazne zhorší kvalita pôdy, vysuší sa, súčasne sa sťaží prístup k pitnej vode. Mnohé oblasti sveta sú už týmto problémom vystavené. V takých podmienkach žije 1,4 miliardy ľudí: majú k dispozícii necelých 1000 metrov kubických vody na osobu a rok. Väčšina z nich žije v južnej a juhozápadnej Ázii, na Strednom východe a v oblasti Stredomoria.
Do roku 2050 bude prístupnosť k vode v uvedených oblastiach horšia, rovnako to platí aj o niektorých častiach amerického kontinentu. Týmto javom bude v dôsledku demografického prírastku a otepľovania ovzdušia postihnutých 700 miliónov až 2,8 miliardy ľudí.
Spolu s javom klimatických utečencov sa zhoršia aj niektoré zdravotné problémy. Od začiatku 70. rokov, keď sa začali zvyšovať teploty ovzdušia, až do konca storočia na následky otepľovania ovzdušia zomrelo približne 150.000 osôb najmä na zvýšené prípady infekčných chorôb a na podvýživu. Do roku 2020 by sa počet úmrtí mal zdvojnásobiť, lebo sa zhorší hygienická situácia vplyvom záplav, hnačkových ochorení a podvýživy.
Tieto konštatovania vychádzajú z nárastu emisií plynov, vyvolávajúcich skleníkový efekt, ktorý sa očakáva do konca storočia, a zo zvýšenia teploty o približne štyri stupne Celzia v porovnaní s 90. rokmi 20. storočia.
Podľa štúdie budú mať klimatické zmeny aj niekoľko pozitívnych následkov, ale len pre severské štáty. V nich sa znížia vlny veľmi chladného počasia a zvýši sa úroda.
Veľká Británia zorganizovala medzinárodnú konferenciu o klimatických zmenách v rámci svojej priority v predsedníctve G8 skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších štátov sveta a Ruska.
Prioritou pre Londýn je problematika globálneho otepľovania Zeme. Británia vyjadrila presvedčenie, že stretnutie odborníkov privedie k medzinárodnému konsenzu o hrozbe, ktorú pre ľudstvo predstavuje zvyšovanie teploty.
Podľa programu sa konferencia skončí vo štvrtok oznámením správy o najnovších poznatkoch o klimatických zmenách.
