Sofia 2. februára (TASR) - Rozvojový program OSN (UNDP) vydáva dnes najrozsiahlejší doteraz zhromaždený súbor údajov o rómskej problematike, ktorý obsahuje informácie o životných podmienkach rómskej komunity v strednej a juhovýchodnej Európe.
Zistené skutočnosti poskytnú významný analytický podklad pre budúce postupy na zlepšenie životnej úrovne najchudobnejšej európskej menšiny.
Prieskum bol vykonaný v desiatich krajinách: Albánsku, Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Chorvátsku, Česku, Maďarsku, Macedónsku, Rumunsku, Srbsku a Čiernej Hore, Slovensku, Kosove. Ako TASR informoval Stanislav Saling z UNDP, výsledná správa bude zverejnená v júni 2005.
Prieskumom sa zistilo, že v kategóriách ako nezamestnanosť, bývanie, školská dochádzka, vzdelanosť, dostupnosť základných liekov, tečúcej vody a moderných komunikácií Rómovia zaostávajú za modernou populáciou.
"Tieto podmienky sú neprijateľné v krajinách, ktoré sú členmi Európskej únie alebo sa o členstvo v nej uchádzajú", povedal Andrej Ivanov, poradca pre rozvoj ľudských zdrojov v Regionálnom centre UNDP pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov, ktoré má sídlo v Bratislave. "Potrebujeme okamžitú akciu, aby sa uzavrela desivá priepasť vo vývoji, ktorá oddeľuje Rómov od väčšinovej populácie v tomto regióne," dodal.
Dnes publikovaný prieskum poskytuje najpresnejší obraz rómskej komunity, aký bol doteraz zostavený. Nadväzuje na prevratný prieskum UNDP prezentovaný v správe z roku 2002 vydanej pod názvom Vyhnutie sa pasci závislosti: Rómska komunita v strednej a východnej Európe. Prieskum sa vtedy vykonal vo vyše 5000 rodinách v piatich krajinách. Zistilo sa ním, že každý druhý Róm je aspoň niekoľko dní v každom roku hladný, pričom jeden zo šiestich 'trvalo hladuje'.
Dnes zverejnený nový súbor údajov obsahuje ďalších päť krajín, ktoré neboli prezentované v spomínanej publikácii - UNDP vykonal dodatočný prieskum v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Macedónsku, Srbsku a Čiernej Hore - ako aj v Kosove.
V najnovšej štúdii sú aj cenné informácie o majoritných populáciách žijúcich v bezprostrednej blízkosti rómskeho etnika. Údaje sa navyše získavali na základe informácií od jednotlivých členov domácností - na rozdiel od domácnosti ako celku, čo bolo základom predošlých prieskumov.
Údaje pre prieskum boli získané prostredníctvom priamych rozhovorov s celkovo 36.428 osobami, resp. s 9346 domácnosťami, z nich 4345 bolo nerómskych a 5001 rómskych. Aby sa predišlo možnej nedôvere zo strany respondentov, boli všade tam, kde to bolo možné, na anketovanie v teréne použití rómski pracovníci. Prieskum bol vykonaný špecializovanými agentúrami: FOCUS (pre ČR), TARKI (pre Maďarsko) a GALLUP International pre ostatné krajiny.
Zverejnenie údajov je načasované tak, aby prebiehalo súčasne s uvedením Dekády začlenenia Rómov, čo bude desať rokov úsilia o integráciu Rómov do európskych spoločností.
Osem krajín strednej a východnej Európy sa totiž dnes v Sofii zaviazalo prijať v nasledujúcich desiatich rokoch rozhodné opatrenia pre integráciu Rómov - najväčšej, najchudobnejšej a najmladšej menšiny v Európe.
Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, Macedónsko, Česko, Slovensko, Srbsko a Čierna Hora (SČH) a Chorvátsko v spoločnej deklarácii podpísanej piatimi premiérmi a troma vicepremiérmi prisľúbili, že budú pracovať na odstránení diskriminácie a prekonaní neprijateľnej priepasti, ktorá oddeľuje Rómov od zvyšku populácie. Slovensko zastupoval vicepremiér Pál Csáky.
Iniciatívu spustila Svetová banka spoločne s nadáciou amerického miliardára Georgea Sorosa.
20/pel
