Píše, že slovenskí Rómovia žijú stále v chudobe a sociálne reformy vlády im neposkytujú ani kvalifikáciu, ani dlhodobé zamestnanie.
Denník začína opisom predajne potravín na nie práve príťažlivom predmestí Trebišova. Na oknách sú mreže a drôtené pletivo, ktoré tam umiestnili pred rokom vo februári po vlne rabovania obchodov, ktorá sa vtedy prehnala východným Slovenskom. Tu sa vlani odohrali najnásilnejšie scény od pádu komunizmu, keď polícia vodnými delami rozohnala dav asi 400 Rómov a neskôr prehľadávala ich príbytky, pričom údajne zbila mnohých obyvateľov rómskej osady, poznamenáva denník.
Rabovanie obchodov však len upozornilo na zúfalé podmienky, v akých žije 320.000 slovenských Rómov. Polovica žije v rómskych osadách, kde väčšinou chýbajú asfaltové cesty alebo tečúca voda, a tretinu domov tvoria chatrče.
Vlaňajšie nepokoje boli reakciou na sociálnu reformu vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorá chcela vyriešiť problém dlhodobej nezamestnanosti krátením sociálnej podpory, pripomínajú Financial Times.
Rómovia na Slovensku tvoria 80 percent dlhodobo nezamestnaných a v osadách sú väčšinou celkom odkázaní na pomoc štátu. Teraz však musia nezamestnaní pracovať dvakrát do týždňa po päť hodín. Mzda 1500 Sk, ktorú za túto prácu dostanú, môže vo väčších rodinách zabezpečiť asi dve tretiny pôvodného príjmu zo sociálnych dávok.
V Trebišove teraz 400 nezamestnaných Rómov vyberá smeti alebo pomáha dôchodcom, píše britský denník. Starosta neďalekého Trhovišťa si pochvaľuje, že záujem o prácu je väčší, než dokážu pokryť, a dodáva, že dedina nikdy nebola taká čistá ako dnes. Projekt poskytol nové pracovné návyky Rómom, ktorí neboli zvyknutí pracovať, a mali problém najmä s ranným vstávaním.
Máloktoré miesta však ponúkajú nejakú kvalifikáciu či perspektívu dlhodobého zamestnania, no napriek tomu sa slovenskí Rómovia nerozhodli húfne emigrovať, ako sa spočiatku obávala vláda. Väčšina z nich je totiž príliš chudobná na to, aby si mohla zaplatiť cestu, a tí, ktorí si skúsili nájsť prácu v zahraničí, sa často vrátili domov sklamaní, pretože nemali potrebnú kvalifikáciu a neovládali jazyk, uzatvárajú Financial Times.
