Belehrad 28. januára (TASR) - Srbský generál Vladimir Lazarevič, jeden zo štvorice armádnych a policajných generálov obžalovaných z vojnových zločinov, sa rozhodol dobrovoľne predstúpiť pred haagsky tribunál OSN. Rozhodnutie, ktoré by mohlo zlepšiť vzťahy Belehradu so Západom a zvýšiť jeho šance na prípadné prijatie do EÚ, dnes oznámila kancelária srbského premiéra Vojislava Koštunicu.
Podľa vyhlásenia sa generál armády rozhodol dobrovoľne predstúpiť pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) po stretnutí s Koštunicom. Lazarevič (56) do Haagu odcestuje koncom budúceho týždňa a bude ho sprevádzať minister srbskej vlády, uvádza sa v komuniké.
Srbská vláda generálovi prisľúbila poskytnutie všetkých potrebných záruk pre jeho predprocesné prepustenie na slobodu. Belehrad tiež vyjadril zámer pomôcť Lazarevičovi pri obhajobe.
ICTY Lazareviča a troch ďalších generálov obžaloval v októbri 2003 v súvislosti s konfliktom v Kosove v roku 1999. Rozhodnutie generála ukončilo mesiace vnútorných sporov vyvolaných odmietavým postojom Koštunicu k zatýkaniu obžalovaných. Srbský premiér vyhlásil, že je za to, aby obvinení pred ICTY prestupovali dobrovoľne. Koštunica Lazarevičov krok označil za obeť, "vlastenecké, morálne a čestné rozhodnutie" hodné uznania národa.
Lazarevičovo rozhodnutie prišlo v čase poslednej návštevy tímu EÚ pred zverejnením štúdie o tom, či krajina môže začať proces začleňovania do EÚ. Spolupráca s Haagom je kľúčovou podmienkou pre splnenie ašpirácií Belehradu.
Hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte minulý rok označila Koštunicovu vládu za veľkú prekážku pre prácu tribunálu. Belehrad však odolával tlaku na zatknutie podozrivých s tým, že tento postup by mohol vyvolať nepokoje a pád Koštunicovej menšinovej vlády, ktorá na jar 2004 v parlamente potvrdená vďaka hlasom poslancov za Socialistickú stranu Srbska (SPS) exprezidenta Slobodana Miloševiča. SPS pohrozila, že v prípade zatknutia a vydania akéhokoľvek srbského podozrivého svoju podporu kabinetu stiahnu.
Socialisti po oznámení Lazarevičovho rozhodnutia okamžite naznačili, že nemajú výhrady. "Sme proti zatýkaniu a vydávaniu našich občanov haagskemu tribunálu. Vzdanie sa je osobným krokom," povedal predstaviteľ strany citovaný agentúrou Reuters.
Okrem štvorice generálov ICTY od Belehradu požaduje hlavne vydanie bývalého veliteľa bosnianskosrbských jednotiek, generála Ratka Mladiča, ktorý sa podľa všeobecného presvedčenia ukrýva v Srbsku, možno pod ochranou armády.
Postoj Belehradu k zatýkaniu podozrivých v ostatnom čase vyvolal trestné reakcie USA a EÚ. Washington zmrazil svoju finančnú pomoc a koordinátor zahraničnej politiky únie Javier Solana zrušil návštevu.
Popredný západný diplomat tento týždeň vyhlásil, že jeden generál nebude stačiť na to, aby sa zmiernil tlak na Belehrad.
V reakcii na Lazarevičovo rozhodnutie hovorkyňa Haagu Florence Hartmannová vyhlásila, že tribunál "očakáva, že Srbsko bude plniť svoje záväzky a že ľudí nebude posielať, len keď sa konečne rozhodnú prísť".
Spolu s Lazarevičom ICTY obžaloval aj policajného generála Stretena Lukiča a armádneho generála Nebojšu Pavkoviča, ktorí sú údajne v zlom zdravotnom stave. Štvrtý obžalovaný, policajný generál Vlastimir Djordjevič údajne ušiel v roku 2001 do Ruska.
Podľa žaloby tribunálu generáli "plánovali, podnecovali, nariaďovali a páchali" zločiny v rámci snáh Belehradu rozdrviť kosovskoalbánskych separatistických povstalcov počas 78-dňových náletov NATO, ktoré viedli k stiahnutiu srbských jednotiek z Kosova.
Lazarevič v čase vrcholiacej kosovskej krízy velil prištinským zborom a počas náletov velil jednotkám vtedajšej Juhoslovanskej armády v Kosove. V marci 2000 ho vymenovali na post veliteľa Tretej armády, na ktorom nahradil Pavkoviča.
Lazarevič odmietol obvinenia z masovej vraždy. Zdôrazňuje, že mnohí zo zabitých "civilistov" uvedených v žalobe ICTY boli v skutočnosti kosovskoalbánski "teroristi".
Mnohí Srbi oceňujú, že svojou zručnou taktikou hry na mačku a myš počas náletov NATO zmiatol útočníkov a zachránil tak životy mnohých vojakov.
1 4 ari juh
