Nielen Slovenskom otriasa v súčasnosti fenomén SuperStar a v jednej z najčastejších otázok sa pýtame (aj sami seba), či má takáto súťaž zmysel. Moja odpoveď je ÁNO. Najmä preto, že u nás neplatia zákonitosti šoubiznisu tak, ako vo vyspelých krajinách.
Slovenský trh je malý, celebritou sa stáva každý, kto sa viac ako dvakrát objaví na televíznej obrazovke alebo na titulke Nového Času. Či vzíde osobnosť z megaprogramu Slovensko hľadá SuperStar - pokladaného mnohými pseudointelektuálmi za kultúrne dno - teda záleží hlavne na budúcich premiantoch.
Vo finálovej jedenástke sa určite nájde zopár spevákov, ktorých osobnosť je taká silná, že si dokáže ustrážiť svoju tvár. Aj vtedy, keď sa začne lámať chlieb a keď sa začne mediálny potenciál pretavovať do nahrávok a vystúpení.
Nemám obavy, že by sa napríklad Samo Tomeček, Katarína Koščová alebo Robo Mikla dali zlákať na cestu televíznych estrád, playbackových "šaškární" alebo vystupovania v zábavných programoch pre najmenej náročných divákov.
Aj ostatní finalisti svojím speváckym umením zatienia 90 percent domácej hudobnej špičky.
Otázne bude, či zostanú aj po finále verní svojim kapelám a svojmu hudobnému vkusu.
Dôležité bude, aký si vyberú repertoár a akými ľuďmi sa obklopia.
Či budú chcieť robiť hudbu blízku svojmu srdcu, alebo či podľahnú tlaku produkčných domov a reklamných agentúr - a stanú sa len médiom, slúžiacim na rýchle zarobenie peňazí.
A v neposlednom rade bude záležať aj na tom, ako si ustrážia svoje súkromie pred všade číhajúcim bulvárom.
Závisí aj od toho, koľko času budú mať na nahranie svojho debutového albumu. Či sa poučia z chýb, ktoré sprevádzali uponáhľaný debut českej SuperStar Anety Langerovej.
Tá má napriek tomu moje sympatie - lebo sa aj po víťazstve venuje hlavne živému koncertovaniu a dáva prednosť menším klubom pred veľkými halami a televíznymi estrádami.
Teraz je ešte predčasné uvažovať, kto bude jej slovenským nasledovníkom. Po prvých kolách uvidíme, či slovenský divák bude túžiť po novej celebrite, alebo po skutočnej osobnosti, obohacujúcej domácu scénu.
cagan.blog.sme.sk
