Rudolf Korec chcel liečiť ľudí odmalička. Za cieľom šiel priam s asketickým odhodlaním. Špecializoval sa na diabetológiu, v roku 1962 sa stal profesorom patologickej fyziológie. Manželka na dnes nebohého muža spomína: "Do laboratória chodil aj na Štedrý deň, bolo úplne zbytočné mu to vyhovárať."
Korec v70. rokoch ako prvý v Európe vyliečil z cukrovky dve pokusné zvieratá. Išlo o metódu, ktorá sa začína len dnes využívať na ľuďoch. Vo vtedajšom Československu však tomu výskumu nik nevenoval pozornosť. Desiatky Korecových prác mohli byť publikované iba v zahraničí.
Spolupracoval so známymi zahraničnými vedcami - od nich získaval materiál pre laboratórny výskum, počas celosvetových kongresov ho podporovali aj finančne. "Prísľub stál 50 dolárov. To nestačilo ani na zaplatenie študentského internátu," spomína doktorka. Vycestovať však mohol len do roku 1970.
Ako stúpenec Dubčeka sa Korec v roku 1968 postavil v Košiciach na odpor proti vstupu vojsk do Československa. Odvolali ho z funkcie prorektora a prednostu patologického ústavu, zakázali mu pedagogickú a publikačnú činnosť. Zobrali mu pas.
Jeho novou kanceláriou sa stalo laboratórium pripomínajúce pivnicu. Svietiť sa v ňom muselo aj za bieleho dňa. Jeho kniha Patologická fyziológia putovala medzi študentmi iba tajne.
Korecová: "Lukratívne ponuky na miesto profesora v Amerike, Švajčiarsku či v Anglicku odmietal, hoci mu život komplikovala Štátna bezpečnosť. Až po 16 rokoch o manželovi napísali v Novom slove vedľa článku o Husákovi. Vtedy sa začali lámať ľady. Prvýkrát sa mohol zúčastniť na kongrese v Ríme."
Ako jediný z delegácie šiel aj na audienciu k pápežovi. Vatikánski fotografi ho zachytili, ako mu odovzdáva po latinsky napísanú báseň. Poézia bola odjakživa jeho koníčkom. Básnický krúžok, ktorý založil ešte na gymnáziu v Zlatých Moravciach, dodnes funguje.
V roku 1989 viedol revolúciu druhýkrát. O rok ho zvolili za rektora na Lekárskej fakulte v Košiciach. Pokračoval vo výskumoch. Štúdiu cukrovky bol taký oddaný, že pankreas - orgán poškodený u ľudí trpiacich touto chorobou - namaľoval aj na strop svojej víkendovej chaty.
Zomrel minulý rok, no manželka dostáva stále listy od lekárov z celého sveta. Vianočný pozdrav jej prišiel až z bostonskej Joslinovej kliniky, najväčšej diabetologickej kliniky na svete. Všetci naň spomínajú. Že sa nedal zlomiť a stále pracoval. Jeho kniha dnes stojí na čestnom mieste v rektorskej knižnici.
