V Osvienčime sa dnes zídu niekdajší väzni a politické delegácie z viac ako 40 krajín. Medzi účastníkmi budú okrem iných prezidenti Ruska, Francúzska a Nemecka - Vladimir Putin, Jacques Chirac a Horst Köhler, ako aj americký viceprezident Dick Cheney.
Osvienčimský tábor zriadili nacisti v polovici roku 1940, viac než rok predtým, ako začali s uskutočňovaním svojho plánu s názvom "konečné riešenie židovskej otázky", ktorého cieľom bolo zlikvidovať všetkých židov žijúcich na území krajín okupovaných Treťou ríšou.
Postupne ho rozšírili a neskôr pozostával z troch častí: Auschwitz I, Auschwitz II-Birkenau a Auschwitz III-Monowitz. Mal aj viac ako 40 podtáborov.
Najväčší z trojice táborov bol Birkenau, zriadený na mieste dediny Brzezinka, tri kilometre od Osvienčimu. Tamojšie poľské obyvateľstvo bolo odtiaľ vyhnané a ich domy zhabané a zničené.
Nemci izolovali všetky tábory a podtábory od vonkajšieho sveta a obohnali ich ostnatým drôtom.
Spočiatku v Osvienčime väznili Poliakov. Išlo o poľskú elitu, ich politických a duchovných lídrov, predstaviteľov inteligencie, osobnosti kultúrneho a vedeckého života, ako aj členov hnutia odporu či dôstojníkov. Neskôr tam väznili sovietskych vojnových zajatcov, cigánov a väzňov rôznych národností.
Počínajúc rokom 1942 sa stal osvienčimský tábor miestom masového vyvražďovania európskych židov. Väčšinu židovských mužov, žien a detí, ktorých deportovali do Auschwitzu, posielali už krátko po príchode do plynových komôr.
Poľský parlament prijal minulý piatok rezolúciu, ktorou si pripomenul a uctil obete z osvienčimského tábora a ocenil úlohu sovietskych vojakov, ktorí tábor oslobodili.
Gašparovič v rámci návštevy Poľska absolvuje aj rokovanie s chorvátskym prezidentom Stipem Mesičom a rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom.
(osobitný spravodajca Slavomír Kriško) ed
