Od protištátnej práce k výskumu pre NASA

príbehTakmer po päťdesiatich rokoch sa vrátil výskumný pracovník Štefan Kršňa zo Spojených štátov Amerických na Slovensko. Zabýval sa v Žiari nad Hronom, pár kilometrov od rodnej Bartošovej Lehôtky. A hoci mu ťahá na osemdesiatku, v mysli mu stále vŕtajú zlepšovacie návrhy z rôznych vedných disciplín.

V Amerike robil Kršňa na viacerých výskumoch, je uznávaný za dva patenty. On považuje za prelomovú prácu vo firme NJE Corporation. Vtedy dostala zákazku od NASA.

"Mala vymyslieť systém prvej umelej družice. Prekážalo mi, že pri počítačovom systéme, ktorý riadil družicu zo zeme, sa spotrebovalo veľké množstvo prúdu. Nakoniec som prišiel na spôsob, ako ho rozvádzať v systéme s minimálnymi stratami. Malo to úspech - do počítačového systému sa tým vniesla precíznosť."

O pár rokov sa pustil aj do projektu presnej navigácie pilotov pre Bell Aerosystem Buffalo: "Chceli sme dosiahnuť, aby pilot dokázal so strojom pristáť aj s rukami vo vreckách."

Vedeckým úspechom Štefana Kršňu v Amerike však predchádzali ťažké povojnové časy u nás - život mu vtedy viackrát visel na vlásku.

V roku 1948 pracoval pre firmu Křižík v Moste. Po takzvanom víťaznom februári bolo prakticky po slobode slova - tak ju s kamarátmi nahrádzali ilegálnymi letákmi. "Myslel som si, že keď som bol v partizánskom odboji, mám právo vyjadriť svoj názor," hovorí Kršňa.

Bol práve na dovolenke v rodnej Bartošovej Lehôtke a chystal sa nastúpiť na vojenskú službu, keď k nim prišiel policajt. Vraj vyvíjal protištátnu činnosť a musí ho vziať späť do Mostu. Súd mu vymeral desať rokov. Prežil ich v uhoľných a uránových baniach.

"Myšlienku na útek som mal v hlave od začiatku. So spoluväzňom som sa na ňom dohodol už v Moste. Chceli sme na to využiť 400-metrovú vetraciu šachtu do bane. Tam však bola vetracia šachta uzavretá a museli sme nadol."

Na útek sa prišlo. Putoval rovno do samotky. Jedlo - predpísaný kus chleba, mu nosili iba každý druhý deň. Každú hodinu sa musel hlásiť - otočený tvárou k dverám. Po tejto polepšovni ho premiestnili do Jáchymova.

Keď prišli v tábore na to, že dokáže opraviť aj zložité motory, začal pracovať v dielni. Už vtedy plánoval s priateľom Karlom Novým ďalší útek. "Ja som si pre prípad zabezpečil od civilistov jed. Ak by nás chytili, použil by som ho. Utečencov totiž na smrť ubili v tábore a ukazovali ich spoluväzňom." Útek bol však jedinou možnosťou - u Kršňu sa začali objavovať príznaky ožiarenia z uránu.

"Pre seba a kamarátov som preto vyrobil v dielni sudy, v ktorých sme sa mohli zavrieť zvnútra. V takých privážali do dielne na opravu veľké motory a iné súčiastky odvážali. Tak naložili aj nás. Keď vodič auta za bránami zistil, čo vezie, tak sa preľakol, že nakoniec ušiel s nami."

Skupina sa niekoľko mesiacov ukrývala. Štefan napokon ušiel s priateľom Karlom Novým z južných Čiech do Nemecka. Tam strážil dva roky americké objekty, až získal vízum do USA.

"Vedel som sto anglických slovíčok a mal som iba výučný list elektrikára. Až v Amerike som sa dal na kurz inžinierskej matematiky a postupne som sa dostal k výskumu," uzatvára svoj príbeh Štefan Kršňa, ktorý chce prežiť dôchodok doma. V Amerike zostali deti, s ktorými je stále v kontakte.