Moskva 13. marca (TASR) - Ruskí vedci dnes popreli špekulácie západných expertov i niektorých ruských kozmonautov, že riadený pád ruskej orbitálnej stanice Mir do vôd Tichého oceánu, ktorý sa očakáva po 20. marci, môže spôsobiť na Zemi mikrobiologickú katastrofu.
Vedci z Inštitútu pre medicínsko-biologickú problematiku Ruskej akadémie vied (RAV) síce jednoznačne nepopreli, že s horiacim Mirom sa môžu na Zem teoreticky dostať aj zmutované pozemské baktérie, zároveň ale pripomenuli, že nikto z kozmonautov, ktorých sa na Mire od roku 1986 vystriedalo 104, nikdy na stanici v dôsledku infekcie "kozmickými baktériami" neochorel.
Hrozbu zo strany zmutovaných baktérií, ktoré podporujú koróziu a napadajú sklo a plasty, vníma aj kozmonaut-rekordman Sergej Avdejev, ktorý navštívil Mir trikrát a strávil na ňom v rokoch 1995-99 spolu dva roky a 11 dní.
Od roku 1986 do roku 2000 bol Mir dočasným domovom pre 104 kozmonautov, vrátane cudzincov z 12 krajín. Aj keď Mir privítal až 44 Američanov, teda viac než sovietskych a ruských kozmonautov dohromady, posledným cudzincom na Mire bol vo februári 1999 prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Kozmonaut Avdejev pre TASR potvrdil, že aj v čase Bellovej prítomnosti sa na orbitálnej stanici vyskytlo viacero technických problémov, neboli ale takej závažnej povahy, aby boli ohrozené životy posádky. Baktérie mohli byť jedným z faktorov, ktoré mohli mať na chod techniky nepriaznivý vplyv.
"Mikróby (z Miru) nepredstavujú v tejto chvíli žiadne nebezpečenstvo," konštatovala Natalia Novikovová, predstaviteľka inštitútu RAV a šéfka tamojšieho odboru mikrobiológie. Ako vysvetlila, ruskí vedci poznajú až 250 druhov v kozme zmutovaných pozemských baktérií, nie je však medzi nimi ani jeden druh baktérií vyvolávajúcich vážne infekčné ochorenia.
Ruskí vedci tvrdia, že na orbitálnej stanici Mir dlhodobo sledovali úroveň výskytu baktérií vo vzduchu, pitnej vode a na povrchu predmetov a hodnoty boli vždy "v norme". Zároveň ale skromne poznamenávajú, že výskum je v tejto oblasti stále v začiatkoch a že nie baktérie sú na kozmických staniciach v úlohe hostí - sú nimi ľudské posádky. Baktérie sa v podmienkach bezváhového stavu udomácnili, rozmnožujú sa a prispôsobujú novým podmienkam. Na orbitálnej stanici Mir objavili prvé "kozmické baktérie", prvých mutantov, už v roku 1988. Rôzne huby a baktérie boli pozorované nielen na Mire, ale aj na amerických zariadeniach a ruských moduloch Saľut.
"Mikroorganizmom patrí absolútny rekord v dĺžke pobytu v kozme, na obežnej dráhe sa rozvíjajú, prispôsobujú podmienkam letu, privádzajú na svet potomstvo," zdôraznila Natalia Novikovová pre ruskú agentúru ITAR-TASS.
Ruskí kozmonauti a niektorí experti pred časom v Moskve varovali, že baktérie a rôzne plesne a huby z Miru sú skutočnou hrozbou. Na stanici sa usadili v paneloch a na rôznych málo prístupných miestach. Sú schopné ničiť sklo, gumu a plasty, vylučovaná kyselina octová podporuje koróziu a rôzne toxíny sú uvoľňované aj do vzduchu.
Podľa kozmonautov, ktorí boli na Mire viackrát dlhšiu dobu, i podľa ruského experta Jurija Karaša, za mnohými technickými haváriami na Mire v rokoch 1997-00 stoja pravdepodobne baktérie. Túto hypotézu podporuje aj ruský kozmonaut a ekologický expert Sergej Kričevskij. Ten navyše varoval, že hlavný argument oficiálnych predstaviteľov ruského kozmického programu, že baktérie z Miru pri prelete atmosférou zhoria, neobstojí, pretože neexistuje žiadna podobná expertíza - rovnako ako nikto nezodpovedal otázku, čo by sa stalo, ak by baktérie na Zem prenikli a začali sa nekontrolovane rozmnožovať.
Stanica Mir pokračuje na obežnej dráhe v klesaní o 1800 až 2100 metrov za 24 hodín. V pondelok sa Mir nachádzal na obežnej dráhe Zeme vo výške 245,6 kilometra. Vesmírny kolos vážiaci 140 ton začne nákladná loď Progress brzdiť svojimi motormi vo výške 220 kilometrov nad Zemou asi 20.-21. marca a následne bude stanica navedená v oblasti medzi Ruskom a Čínou do hustých vrstiev atmosféry, pri prelete ktorou väčšia časť Miru zhorí. Cieľom projektu je pád zvyškov Miru do vôd v Tichom oceáne východne od Austrálie. Na morskú hladinu sa podľa expertov dostane asi 1500 fragmentov Miru s celkovou hmotnosťou 12 až 24 ton. Pád horiaceho Miru, ktorý sa pôsobením obrovských teplôt rozpadne na menšie kusy, bude pozorovateľný do vzdialenosti stoviek kilometrov ako pád komét.
Hlavným dôvodom vlaňajšieho rozhodnutia ruskej vlády o zániku stanice Mir bol nedostatok finančných prostriedkov na opravy a udržiavanie starnúcej stanice na obežnej dráhe, ako aj obavy expertov i vlády, že Moskva nedokáže riadiť a financovať dva veľké vesmírne projekty: Mir a americko-ruskú stanicu ISS. Ročne totiž potrebovalo Rusko na financovanie Miru až 200 miliónov dolárov.
Miru patrí množstvo rekordov nielen v počte obletov Zeme či výstupov z jeho paluby do otvoreného priestoru. Mir je aj jediným kozmickým zariadením, ktoré má za sebou skúsenosť zrážky s inou kozmickou loďou. Takéto nehody prežil Mir dokonca dve: 14. januára 1994 sa zrazil so Sojuzom TM-17 a 25. júna 1997 s nákladnou loďou Progress M-34.
Na palube Miru zostala použiteľná technika za 80 miliónov dolárov, ktorú bolo možné demontovať pre stanicu ISS, ale americká strana o ňu neprejavila záujem. Posledná posádka na Mire nechala svojim kolegom aj symbolický chlieb a soľ. Ak si na nich do 21. marca nepochutnajú zmutované baktérie, zhorí tento symbol spolu so symbolom zlatej éry sovietskeho a ruského kozmického programu prelomu 80. a 90. rokov.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
